KOMENTÁR JURAJA JAVORSKÉHO
Naše španielske dlhy

Európska centrálna banka robí niečo, čo podľa papierov robiť nemá, ale čo si myslí, že robiť treba.

Tento týždeň sa v Európe opäť udiali veci, ktorých výklad je veľmi dvojtvárny. Z jedného pohľadu sa práve nedemokraticky rozhodlo, že dlhy európskych hriešnikov sa rozdelia medzi všetkých bez toho, aby s tým všetci vyjadrili súhlas, ako bývavalo v Európskej únii dobrým zvykom.

Po oznámení Európskej centrálnej banky, že bude nakupovať dlhopisy problémových krajín, pripomenul tento pohľad na vec nemecký zástupca v európskej banke: skupovanie dlhopisov podľa neho povedie k tomu, že vlády problémových štátov sa budú menej ponáhľať s reformami. Ale téza o morálnej nezodpovednosti spoločného delenia dlhov je živá a silná vlastne už od čias prvého eurovalu.

A že nebude nepravdivá, dokazuje v priamom prenose premiér Španielska – krajiny, ktorá nevie, či má skôr zachraňovať nesolventné regióny alebo banky, a keby aj vedela, bez Európy by nezachránila nikoho. Keď v tejto situácii Mariano Rajoy vyhlasuje, že Španielsko predsa spĺňa všetky európske reformné normy a nepotrebuje si nechať diktovať žiadne podmienky pomoci, nielen nemecký daňový poplatník by ho najradšej nabral na rohy.

Druhý pohľad na vec je ten, ktorý v Európskej centrálnej banke väčšinou hlasov rozhodol, že dlhopisy sa skupovať budú. Vyžaduje si silnejšie stotožnenie sa s ideou európskej jednoty, než je v ktoromkoľvek z európskych konštitučných dokumentov.

Teda banka robí niečo, čo podľa papierov robiť nemá, ale čo si myslí, že robiť treba. Podľa logiky uplatňovanej bežne vo svete si centrálna banka plní úlohu veriteľa poslednej inštancie a guvernér Draghi a spol. povýšili túto logiku nad platné európske pravidlá.

Ibaže práve vďaka tomu vypukla včera na finančných trhoch najväčšia oslava od začiatku krízy a tlak na španielskeho (gréckeho, talianskeho...) premiéra v podobe úrokových sadzieb klesol.

Samozrejme, že tým klesne aj reformný tlak na zadlžené európske štáty, ale druhý pohľad na vec predpokladá vieru, že reformy budú tak či tak pokračovať jednoducho preto, že Európa je ďalej, než bola pred krízou. A že euro môže prežiť a Európa sa môže vyhnúť skúške ohňom, ktorý by sa rozhorel, ak by neprežilo.

S touto vierou to nemusí byť až také márne a, paradoxne, môže byť dôkazom toho opäť Španielsko. Každý skeptik musí uznať, že Rajoy nie je Orbánom ani Berlusconim a nielen Angela Merkelová dúfa, že silné reči Španiela sú adresované skôr miestnym voličom než európskym veriteľom.

Kým eurofondy vytvorili priemysel vybavovačov, verejné obstarávanie dalo prácu množstvu špecializovaných právnikov - výpalníkov, myslí si Konštantín Čikovský

Čítajte komentár (piano) >>

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz