KOMENTÁR KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO
Nezáviďte Kaliňákovi

Autor tohto textu pozná bystrého poctivého pracovitého človeka, ktorý sa pre jeho verejnoprospešný projekt bojí pýtať verejné peniaze. Ten človek s kolegami získava na projekt záchrany kultúrnej pamiatky peniaze zo súkromných zdrojov a tomu zodpovedá aj jeho tlak na efektivitu ich použitia.

Dôvod, prečo sa bojí verejných zdrojov, je režim verejného obstarávania. Ten má na Slovensku povesť, že kto v ňom nakupuje s dobrým úmyslom a nemá roky skúseností s praktickým fungovaním toho zákona, veľmi pravdepodobne nakúpi nekvalitný tovar alebo služby a ešte mu aj poškodí povesť hádka, ktorú vyvolajú neúspešní súťažiaci.

Inak povedané, kto chce verejné zdroje využiť najefektívnejšie, musí hľadať dieru v zákone alebo ho priamo porušovať. Kto neverí, nech sa spýta napríklad bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľuboša Lopatku, ako ho doteraz štve, že často si nemohol vybrať pre jeho inštitúciu tú najlepšiu ponuku, pretože si ctil zákon.

Veľkosť a komplikovanosť trhu verejného obstarávania je dokonca taká, že tak ako eurofondy vytvorili priemysel vybavovačov, verejné obstarávanie dalo prácu množstvu špecializovaných právnikov - výpalníkov.

Tento stav treba pripomínať, aby bolo jasné, aké dôležité je zákon meniť, no aké riskantné je zmeniť ho nedomyslene. Radičovej vláda verejnému obstarávaniu pomohla najmä zverejňovaním zmlúv a étosom robiť veci poctivejšie, ktorý so sebou priniesli viacerí členovia vtedajšej vlády. Viditeľným výsledkom je v priemere viac ponúk a lepšie ceny pre štát.

Nasledovať musí oveľa komplikovanejšia debata. V čom by mal byť zákon menej prísny, aby uvoľnil ruky nakupujúcim úradníkom, a kedy je veci rozumnejšie už zákonom striktnejšie organizovať.

Preložené do aktuálnych otázok: Sú problémy s veľkými nekaždodennými zákazkami také veľké, že pre ne treba budovať osobitný režim (strategické zákazky). Sú námietky taký veľký problém, že ich treba obmedziť aj s rizikom, že sa tým zhorší ochrana slušných súťažiacich? Je efektívnejšie podporovať prirodzený vznik desiatok elektronických trhovísk alebo sa spoľahnúť na prínosy jedného veľkého vládou riadeného trhu?

Až po zodpovedaní týchto otázok by sa mali hľadať precízne formulácie, ktoré obmedzia biznis obstarávacej mafie. Ak máte pocit, že takto systematicky postupuje minister Kaliňák, tak je všetko v poriadku.