logo
Sme.sk | Komentáre | Redakčné | Lekár áno, úradník nie
Pohodlný prístup k Vašim obľúbeným novinám - Piano len za 3,90 EUR na mesiac

Protikorupčná iniciatíva zdravotníckych odborárov sa skončila fiaskom. Nijaké prekvapenie, veď fiaskom sa aj začala. To vtedy, keď sa celá akcia obmedzila iba na úplatky, ktorými lekári podmieňujú zdravotnú starostlivosť, ale organizátori sa odmietli venovať aj problému darov, respektíve pozorností od vďačných pacientov.

Ich spokojnosť slúži ako paušálne alibi – veď čo je na vďačnosti zlé, nemôžeme pacienta uraziť. Pritom je jasné, že aj takzvané všimné odovzdané po jednom vyšetrení sa často vníma ako uplácanie do budúcnosti.

Prečo je takýto prístup u lekárov (bavíme sa o tých, ktorých platí štát alebo župy) akceptovaný, ale u úradníkov je minimálne teoreticky neprípustný?

Pretože úradníci sú niečo viac a mali by sme na nich mať väčšie nároky? Len si porovnajte ich postavenie v spoločnosti s lekármi. Pretože sú platení zo spoločných peňazí? Lekári, ktorých platí štát a župy tiež. Pretože zdravotníci málo zarábajú? Určite nie menej ako ľudia v úradoch. Pretože medzi lekármi sú rozdiely v kvalite, ale pečiatka je vždy tá istá? Dajme tomu, ale rozdiely sú aj medzi úradníkmi. V ich rýchlosti, ochote, kompetentnosti atď. Pretože obe skupiny sa riadia inými zákonmi? Prihára.

Kým napríklad nemocnica v Čadci má etický kódex, inde sú zdravotníci aj pacienti odkázaní na zvykové právo, ktoré káže niečo priniesť. Aký rozdiel v porovnaní so štátnou službou. V jej prípade zákon zakazuje: „prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním štátnej služby“.

Etický kódex štátneho zamestnanca zakazuje prijímanie darov, ktoré „by bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho povinnosťou“. Ten istý kódex dokonca vraví, že zamestnanec musí nadriadenému odovzdať ocenenia udelené pri oficiálnych udalostiach.

Aj keď pripustíme, že právnici nájdu medzi postavením úradníkov a lekárov tisíc rozdielov zdôvodňujúcich rozdielny prístup, prečo nediskutovať o tom, že kým jedna skupina (úradníci) platená z verejných peňazí má striktne stanovené pravidlá v otázke prijímania „darov“, ktorých porušenie ich môže pripraviť o prácu, tak pri druhej (časť lekárov) sa tvárime, že to isté priam patrí k bontónu. Kvety či bonboniéra po vyliečení naozaj nie sú katastrofa, ale práve preto, že často nezostáva len pri nich, by sa jasné pravidlá zišli aj lekárom. 

utorok 11. 9. 2012 17:54 | Roman Pataj
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní