V prvom diele tohto seriálu s otvoreným koncom sme si povedali základný dôvod, prečo je plán vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne neústavný – štát nedokáže preukázať verejný záujem na zoštátnení.
Ústavný súd už raz povedal, že cieľ efektívne fungujúceho zdravotníctva sa dá dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami než zásahom do majetku poisťovní.
To však neznamená, že toto je jediný dôvod neústavnosti postupu, ktorý chystá Smer. Kým naposledy sme čerpali inšpiráciu z rozhodnutia o zákaze zisku zdravotných poisťovní, dnes sa skúsime pozrieť, aké tri ponaučenia si mal Fico zobrať zo svojho druhého právneho fiaska – neúspešného pokusu stavať diaľnice na cudzom.
Po prvé, žiadne vyvlastnenie nesmie byť vopred jasné. Znova a znova sudcovia opakovali, že „zákon fakticky determinuje pozitívny výsledok vyvlastňovacieho konania“, čím „vytvára neakceptovateľný tlak na krajské stavebné úrady smerujúci k jedinému možnému výsledku konania“.
Toto je podľa súdu neprijateľné, pretože v každom individuálnom prípade musí prebiehať posudzovanie toho, či je verejný záujem na vyvlastnení – výsledok nesmie byť daný už zákonom. A hlavne musí existovať reálna šanca, že konanie sa skončí v prospech súkromníka.
No a o tomto nemôže byť teraz ani reči. Nech už bude zákon vyzerať akokoľvek, vláda už schválila „zámer zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia“.
Fico aj Zvolenská tvrdia ako fakt, že jedna poisťovňa bude a hľadá sa už len spôsob a termín. A po tomto sa ideme tváriť, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude objektívne posudzovať potrebu vyvlastnenia a výsledok jeho práce nie je vopred istý? Nežartujme.
A keby náhodou úrad naozaj objektívne posudzoval verejný záujem, tak by sme sa ešte nasmiali. Vymyslieť totiž kritériá, podľa ktorých Union a Dôvera ohrozujú kvalitu zdravotníctva viac ako Všeobecná, ktorá má ich akcie prevziať, bude fuška.
Druhé ponaučenie, ktoré si mala vláda zobrať z rozhodnutia o diaľniciach, je, že nemôže obmedzovať práva súkromníka skôr, než je jasný výsledok vyvlastňovania.
A presne na toto sa podľa návrhu koncepcie zlučovania chystá – v čase pred ovládnutím firiem má totiž platiť zákaz hromadne prepúšťať zamestnancov či obmedzenie prestupu poistencov.
Štát teda vopred obmedzí firmy v podnikaní v domnienke, že ich aj tak prevezme. Tak ako staval na cudzom v presvedčení, že pozemky aj tak získa.
No a do tretice sa pri diaľniciach súdu vôbec nepáčilo, že štát zákonom vytvára tlak na vlastníkov, aby boli rezignovanejší pri rokovaniach, keďže mali tak či tak o svoj majetok prísť. Presne tento typ vydierania sa deje zas.
Už teraz je v pláne zoštátnenia toľko dier, že nemá šancu prejsť Ústavným súdom. Odstrániť ich nie je veľmi ako a každým krokom budú len pribúdať. Ak Smer nepochopí, že peniaze sa dajú minúť aj lepšie než vyplatením Penty, bude z tohto ešte veľmi dlhý seriál.
