Čísla Štatistického úradu o vývoji maloobchodných tržieb prispievajú k jesennej melanchólii. Už tretí mesiac za sebou sú nižšie ako pred rokom. Slováci presúvajú eurá z peňaženiek do pančúch.
Koľko domácnosť odloží z mesačného príjmu, závisí od mnohých vecí. Najdôležitejším faktorom je, samozrejme, výška príjmu. Ale rovnako významnými faktormi sú vek, dostupnosť úverov, rozsah sociálnej siete, disciplína pri plánovaní rodinných financií a fáza ekonomického cyklu.
Mladí ľudia nemajú veľmi z čoho sporiť. Okrem toho im visí na krku vrece s hypotékami a spotrebnými úvermi. Čo sa týka sociálnych služieb, zdravotníctvo ešte stále lieči väčšinu diagnóz v rámci zdravotného poistenia (i keď nevieme dokedy).
Na rozdiel od Číny či Latinskej Ameriky náš štát poskytuje aspoň ilúziu zabezpečenia v starobe. Výška príjmov je u nás aj po započítaní rozdielu v cenových hladinách nižšia ako vo vyspelej Európe.
No v ostatných parametroch, ako je veková štruktúra či dostupnosť úverov a sociálnych služieb, už Slovensko patrí viac do Európy ako do Ázie či Južnej Ameriky. Slováci sa navyše radi chvália sporivosťou. Nie náhodou mamka Pôstková urobila kariéru maturitnej otázky.
Absencia plánov
Sporíme teda tak, ako je v Európe normálne? Žiaľ, nie celkom. Tým najdôležitejším faktorom miery úspor je fáza ekonomického cyklu.
Keď je hojno, práce je dosť a platy rastú. Ľudia míňajú a berú si pôžičky. Budúcnosť je natretá naružovo a môže byť len lepšie.
Keď prídu zlé časy, akoby niekto šťukol vypínačom. Budúcnosť je jedna čierna diera a bude stála temnejšia. Národ sporí a obchody krachujú.
Vzťah medzi rastom ekonomiky a (ne)ochotou sporiť funguje všade. Ak však porovnáme Slovákov s priemerom Európskej únie, vidíme, že na výkyvy ekonomického cyklu reagujú omnoho citlivejšie. Keď na Slovensko dopadlo kladivo reforiem prvej Dzurindovej vlády, miera úspor vyletela takmer na dvanásť percent. Po príchode boomu miera úspor za štyri roky spadla na polovicu.
Dnes sme znovu nad dvanástimi percentami. Aj v eurozóne miera úspor kolíše, ale mnoho menej. Prečo ten rozdiel?
Miera úspor skáče na Slovensku hlavne preto, lebo Slováci sporia nesprávne. Najväčším hriechom je absencia pravidelných sporiacich plánov. Podľa prieskumu, ktorý sme nedávno robili, pravidelne každý mesiac sporí len štvrtina domácností.
Slováci sporia najmä vtedy, keď majú mimoriadny príjem. Odmeny v práci, príjmy z „bokoviek“ či dedičstvo. Pravidelné, hoci malé sporenie, však dokáže počas dlhého obdobia vygenerovať podstatne viac peňazí ako jednorazové vklady.
Koncom roka 2011 mal priemerný Slovák finančné aktíva vo výške 8474 eur, kým priemerný obyvateľ eurozóny 56 834 eur. Viac ako rozdiely v absolútnej výške sú zaujímavé rozdiely v štruktúre aktív. Slováci držali v bankovkách a minciach asi desať percent finančného majetku a ďalších 55 % v bankových vkladoch.
V eurozóne malo obyvateľstvo v obežive len niečo vyše troch a v bankách asi 33 % percent aktív. Podstatne viac investovalo do podielových fondov a životných poistiek.
Do týchto produktov, ktoré sú dlhodobo výnosnejšie ako vklady, sporilo väčšinou na pravidelnej báze. Najmä formou mesačných zrážok z platu.
Do pančuchy
Podivuhodne vysoký podiel obeživa na finančných aktívach Slovensku veľa napovedá o rozsahu čiernej ekonomiky a/alebo sporení do pančuchy.
Takmer bezvýhradná láska k ukladaniu peňazí do nízko úročených vkladov zas o nízkej finančnej gramotnosti.
Dnes už aj štát taktne pripúšťa, že sa o nás bude starať menej, ako kedysi sľúbil. Občania sa budú musieť venovať svojej finančnej budúcnosti viac ako doteraz.
Štát by im mohol trochu pomôcť. Napríklad programami finančného vzdelávania pre tie skupiny dospelých, ktoré to najviac potrebujú. Sú to najmä ženy, ktoré strávia na dôchodku takmer o deväť rokov viac ako muži, no s nižšími príjmami. A tiež ľudia so stredným a nižším príjmom, ktorí sporia málo a keď tak do pančuchy.
Autor je ekonóm, pracuje v Prognostickom ústave SAV
Ďalšie komentáre:
Pociatek má tri ďalšie problémy, píše Konštantín Čikovský
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Smer živí mýtus o súvislosti medzi existenciou súkromníkov a ústavným právom na bezplatnú starostlivosť, píše Lukáš Fila
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
