Pred mesiacom som presne na tomto mieste písal, ako som sa stal závislým od Facebooku a prečo z neho na skúšku odchádzam.
Stránka sa vtedy so mnou lúčila takmer ako na kare - ukázala mi ešte naposledy fotky niekoľkých priateľov, k tomu pripísala, že im isto budem chýbať. Človek by takmer slzu uronil.
Škoda akurát, že som za celý mesiac na Facebooku nielenže nikomu nechýbal, ale drvivá väčšina si ani nevšimla, že som odišiel.
Toto je päť poznámok, ktoré som zozbieral za ten čas, kým som nemohol svojimi statusmi otravovať priateľov, o tom, čo sa stane so závislákom, keď sa rozhodne opustiť najväčšiu sociálnu sieť.
Bez ďalšej reality
Poznámka prvá. Za mesiac som počul aspoň stokrát „veď si to pozri v mojom profile“ a zhruba toľko isto ráz som sledoval rozhovor dvoch ľudí a vôbec netušil, o čom hovoria.
Môžete čítať, sledovať dianie v kultúre, politike a technológiách, ale aj tak sú veci, čo vám bez Facebooku uniknú, on akoby vytváral ďalšiu vrstvu reality, komunitný svet, ktorý sa deje na ňom, no nikde inde.
Pár ľudí vám chvíľu bude vysvetľovať, keď sa opýtate, prečíta vám status, keď sa budete tváriť príliš nechápavo alebo dovolí nahliadnuť ponad plece, ale potom to prestane baviť aj ich, aj vás a vykašlete sa na to. Sú videá, ktoré nikdy neuvidíte, tak sa s tým zmierte.
Praveký pud
Zistenie druhé. Za mesiac som zistil, že cesta v električke do práce môže byť aj: a) produktívna (pripravím si polovicu porady, odpíšem na 20 mailov), b) poučná (prečítam desať strán z knihy), c) vtipná (všímam si ľudí a hrám sa hru „uhádni, kto kde vystúpi“).
Celkovo som si začal opäť viac vychutnávať sledovanie vecí okolo seba. Možno to znie hlúpo, ale naozaj: Facebook vám dáva pocit, že viete, čo sa okolo vás deje. Keď oň prídete, prirodzená praveká potreba vidieť, počuť, hovoriť sa zvýši. Ľudia z reklamného oddelenia, tešte sa. Opäť čítam bilbordy pri cestách.
Čo efektivita v práci? Pokusne som celý august a potom september meral na pracovnom počítači pomocou RescueTime.com čas, ktorý trávim efektívne a ktorý nie.
Výsledok? Mesiac bez Facebooku znamená o 20 % vyššiu produktivitu v práci (a to bez ohľadu na to, že v práci veľmi na Facebook nechodíte, skrátka Facebook zjavne rozptyľuje). Len to, prosím, nehovorte môjmu šéfovi.
Mesiac bez Facebooku mi dal aj viaceré malé zlepšenia: nezízam do mobilu, keď s vami hovorím, oveľa menej mi mobil pípa. Viac čítam. Nikto ma nespamuje reklamou.
Zhoršenia: niektorým ľuďom neviem narýchlo napísať, lebo komunikujú len cez Facebook, mám menej informácií o kultúrnych udalostiach, takže ich musím krvopotne hľadať.
Bez like buttonu je ťažšie
Čo človeku najviac chýba, keď odíde z Facebooku? Dve veci úplne najviac.
Po prvé: „sociálna čítačka“ - Facebook sa môže tváriť, že je to spravodajský web vašich priateľov, ale v skutočnosti zhruba polovica toho, čo sledujete, sú novinky zo zaujímavých stránok, ľudia, o ktorých vás nezaujíma, ako sa majú, ale čo čítajú, lebo s nimi nezdieľate priateľstvo, ale iba záujmy. Všetci sú preč, musíte si hľadať alternatívu.
Druhá najväčšia vec je možnosť využívať like button. Vždy, keď som počas posledného mesiaca na webe narazil na dobrý text, takmer ako droga mi chýbala možnosť „lajknúť ho“.
Zistil som, že like button nie je len cesta, ako zistiť, či článok čítali aj priatelia a pre tvorcov webov lacná forma propagácie - je to hlavne možnosť, ako autora odmeniť, spraviť mu reklamu, sám sa pred sebou ospravedlniť, že ste preň neurobili nič viac, iba si ho prečítali. Keď nemáte like button, cítite sa zrazu ako internetový nevďačník.
A tak som sa teraz po mesiaci vrátil. Facebook sa chvíľu načítaval a potom na mňa vyskočilo stodvadsať notifikácií. Privítal ma a potom ponúkol zase tie staré známe motivačné výroky, youtube videá, zaľúbené fotky a podobne.
Pred mesiacom som si myslel, že budem pachtiť po návrate, ale v skutočnosti je to, ako keď sa zobudíte uprostred noci - pohľad von oknom - stále tma - spíte ďalej.
Zatiaľ sa nevraciam, a keby som to nakoniec aj urobil, už z toho asi nikdy nebudem mať také potešenie, ako kým som žil s pocitom, že moja existencia na Facebooku je vlastne normálna.
(Autor je publicista a webdeveloper)
