Kým Galilea súdili „aspoň“ za jeho mocným nepríjemné vedomosti, dnes vedcov v rovnakej krajine súdia za to, že nevedeli niečo, čo vedieť jednoducho nemohli.
V podstate za samotný charakter serióznej vedy a za to, čo ju odlišuje od veštenia z karát: že si uvedomuje, čo všetko ešte nevie a nemôže s istotou tvrdiť. Napríklad, či bude alebo nebude zemetrasenie.
Vedci možno mali byť ráznejší a len tak pre istotu, že by zemetrasenie predsa len prišlo, vyvolať paniku a presvedčiť ľudí, aby svoje mesto opustili.
Ak by však zemetrasenie neprišlo, skončili by asi tiež pred súdom, len za škody, ktoré spôsobili zbytočným strašením. Aspoň v krajine, kam sudcov importujú rovno zo stredoveku.
Alebo kde je pre sudcu najdôležitejšie, že už tak frustrovaní a nahnevaní Taliani v štáte, kde ani bez zemetrasenia a krízy nič nefunguje, potrebujú na utíšenie svojho hnevu obetných baránkov.