Lesy na slovenskej strane Vodného diela Gabčíkovo sú lužné už iba podľa svojho názvu, dunajské ramená sa zmenili na jazerá a turistický ruch sa obmedzil na surfistov a bicyklovanie na hrádzi.
Lužné lesy ramennej sústavy nie sú vyschnuté, vodné zdroje vedľa zdrže Hrušov nie sú znečistené, čiže na prvý pohľad by sa zdalo, že sa nepreukázali predpokladané výrazné negatívne vplyvy Vodného diela Gabčíkovo na prírodu.
Názory upozorňujúce na riziká však ani začiatkom 90. rokov neboli rovnaké, počnúc vedecky polemizujúcimi až po tie, ktorých cieľom bolo vyvolať obavy s bulvárnym nasadením jednoduchých, ale hlučných tvrdení. Podobné boli reakcie druhej strany, od návrhov protiopatrení až po kriminalizáciu odporcov.
Obdobne zložitá je situácia po dvadsiatich rokoch prevádzky vodného diela. Z hľadiska dosahov na prírodné prostredie je najdôležitejšia oblasť ramennej sústavy medzi Dobrohošťom a Gabčíkovom. Lesy a riečne ramená pretrvávajú a sú dokonca súčasťou CHKÚ Dunajské luhy, akurát sa už len ťažko dajú nazvať lužnými lesmi. Chýba totiž podstatný prvok, kolobeh života napojeného na prietok Dunaja.
Kedysi na to mysleli aj vodohospodári, ktorí v manipulačnom poriadku navrhli púšťať cez nápustný objekt v Dobrohošti vždy dohodnuté percento aktuálneho prietoku rieky, čo však bolo rýchle zmarené lobistickou činnosťou chatárov, lesníkov a podobne.
„Lužné lesy“ v oblasti vodného diela sa dnes nelíšia od ostatných lesníckych plantáží a prírodovedci by mohli podrobnejšie opísať, aké podstatné zmeny fauny a flóry to vyvolalo.
Z ramien jazerá
Na prvý pohľad prežili aj unikátne riečne ramená, ktoré sa po vybudovaní kamenných prehrádzok zmenili na rad jazier. Doteraz nie je jasné, prečo boli slovenskí vodohospodári menej rozumní ako ich maďarskí kolegovia, ktorí na svojej strane tiež vybudovali prehrádzky, ale zároveň vytvorili kľukatú, ale súvislú hlavnú vetvu, vďaka ktorej sa im namiesto jazier aspoň sčasti podarilo zachovať rieku aj s jej biologickou funkciou a vodáckou využiteľnosťou.
Možnosť nápravy existuje, z odborných kruhov prenikli na verejnosť rôzne slovensko-maďarské návrhy na podstatné zlepšenie stavu ramennej sústavy na oboch stranách, chýba len politická vôľa na dohodu. Zrejme nie sme ďaleko od pravdy s tvrdením, že slovensko-maďarská dohoda v zmysle rozhodnutia z Haagu sa sabotuje ku spokojnosti obidvoch strán a ak sa nestane nejaká mimoriadna udalosť, tak vzájomné rokovania povedie ešte niekoľko generácií slovenských a maďarských diplomatov.
Medzitým sa v ramennej sústave vymení pôvodný rastlinný kryt a živočíchy zabudnú na to, ako mali ich predchádzajúce generácie zosúladený svoj životný cyklus s kolobehom dunajských záplav, a preto možno časom naozaj zažijeme v praxi názor vodohospodárov, že nastolenie lužných pomerov v ramennej sústave by znamenalo poškodenie súčasnej prírody.
Surfy a skútre
O zdrži Hrušov je od začiatku jasné, že neakumuluje vodu pre elektráreň, gabčíkovské turbíny sa prevádzkujú podľa aktuálneho prietoku rieky, a preto je táto vodná plocha zbytočná. Paradoxne najväčšie problémy spôsobuje práve vodohospodárom. Je verejným tajomstvom, že zdrž je v súčasnosti na mnohých miestach prakticky zanesená, čo znamená, že s výnimkou časti, ktorá je udržiavaná ako medzinárodná plavebná dráha, je hrozbou aj pre malé jachty.
Pri Čunove už bolo zmenených niekoľko hektárov opäť na pevninu a oplatí sa spomenúť návrh z čias vedeckých diskusií spred dvadsiatich rokov, na základe ktorého sa mali revitalizovať ramená medzi Šamorínom a Kalinkovom a na turbíny sa mala priviesť voda predĺženým prívodným kanálom.
Jediným pozitívnym vplyvom zdrže je, že sa stala útočiskom vodného vtáctva počas zimného sťahovania, čo však platí pre všetky väčšie vodné plochy a v žiadnom prípade sa to nedá chápať ako náhrada za pôvodný lužný ekosystém.
Príznačné je aj to, že využívanie zdrže na rekreačné a športové účely sa aj po dvadsiatich rokoch obmedzuje na prítomnosť surfistov a jazdcov na vodných skútroch, čo je teda veľmi slabý odvar toho, čo obyvateľstvu ponúkala propagandistická kampaň v čase prehradenia rieky.
Jediným vážnym fenoménom je cyklocesta po korune hrádze, ktorá naozaj zmenila pomery v turistickom ruchu. „Dôkazom“, že na to bola potrebná investícia tohto rozsahu, je, že pokračovanie asfaltovania koruny hrádze od Číčova po Štúrovo sa nepodarilo dosiahnuť ani za dvadsať rokov. Naposledy to sľúbila prvá Ficova vláda na výjazdovom zasadaní v Komárne, ale odvtedy na hrádzi nepribudol ani meter asfaltu.
(Autor pôsobí v organizácii Fórum centrum pre regionálny rozvoj)
Autor: Lajos Tuba
