Rozhodnutie Ústavného súdu o výklade ústavy v súvislosti s (ne)vymenovaním kandidáta na generálneho prokurátora patrí k tým najhorším, čo doma máme. Možno ho porovnať hoci s rozhodnutím o podnete Jaroslava Svěchotu v súvislosti s amnestiami z decembra 1999, aj keď vtedy išlo „iba“ o rozhodnutie senátu, nie pléna.
Ústavný súd vyložil ústavu tak, že jeho výklad možno vykladať viacerými spôsobmi. Niečo azda načrtne odôvodnenie rozhodnutia, no výrokovú časť to už nezmení. A tá je jasná iba v prvom odseku – o tom, že prezident je povinný sa návrhom parlamentu zaoberať a v primeranom čase ho buď vymenovať, alebo nevymenovať.
