V sobotu v Prahe zomrel jeden z najzvrátenejších zločincov komunistického Československa. V politických procesoch dal zavraždiť desiatky a uväzniť stovky obetí režimu. Napriek tomu, že jeho zločiny boli všeobecne známe a dokázané, Karel Vaš za ne nebol potrestaný.
Verejnosti v bývalom Československu bol Karel Vaš známy ako komunistický prokurátor, ktorý nechal obesiť dve desiatky nevinných ľudí a stovky poslal do ťažkých kriminálov. Málokto však vie, že Karel Vaš sa zaslúžil aj o transport približne 6000 ľudí z územia Slovenska do sovietskych gulagov počas oslobodzovania republiky.
Karel Vaš sa narodil v roku 1916 do židovskej rodiny maďarského advokáta v Užhorode. So vznikom Československa získal české vzdelanie a následne odišiel do Prahy, kde vyštudoval právo. Ako svoju národnosť však i naďalej uvádzal maďarskú. Už v tom čase patril k fanatických komunistom a dokonca ho zo strany vylúčili za sklony k anarchizmu.
Udavač
Po vzniku slovenského štátu sa vrátil do Užhorodu, ktorý bol pod maďarskou správou. Tam pôsobil ako právnik a mal sa venovať činnosti v komunistickom podzemí. Doklady o tom sú uložené a, bohužiaľ, doposiaľ neprebádané v archíve v Košiciach.
Keď Karlovi Vašovi prišiel povolávací rozkaz do maďarskej armády, odišiel do Budapešti, kde sa skrýval s falošnými dokladmi, aby následne utiekol do Sovietskeho zväzu. Namiesto bratskej pomoci však skončil v gulagu Vorkuta za polárnym kruhom. ZSSR bol totiž v tom čase spojencom hitlerovského Nemecka. Tam sa prihlásil sovietskej rozviedke NKVD a začal ochotne udávať svojich spoluväzňov.
V listoch žiadajúcich prepustenie, ktoré adresoval vedeniu NKVD, zdôrazňoval, že sa za neho môžu zaručiť poprední komunisti - Klement Gottwald z Prahy a jeho príbuzný, maďarský komunista Béla Kuhn. Netušil však, že ho Stalin už nechal popraviť.
Vrah vlastného záchrancu
Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom vytiahol doktora Vaša z gulagu generál Heliodor Píka, ktorý dohodol so Stalinom, že všetci Čechoslováci v gulagoch môžu byť prepustení, ak sa prihlásia do vznikajúcej československej armády na východnom fronte. Ten istý generál Píka, ktorého o pár rokov neskôr nechal Karel Vaš v Prahe na želanie Moskvy obesiť.
Na fronte pôsobil Vaš v poľnom súde a neskôr ako zástupca šéfa takzvaného obranného spravodajstva, ktoré bolo obdobou neslávne známej sovietskej SMERŠ (súčasť sovietskej kontrarozviedky, ktorá mala odhaľovať zradcov – pozn. red.). Vaš tak mohol likvidovať ľudí bez toho, aby o tom viedol záznamy. Obranné spravodajstvo nebolo ničím obmedzené a plnilo pokyny NKVD.
Zadržaných Vaš krátko vypočul a často ich mučil. Medzi jeho blízkych spolupracovníkov, ktorí sadisticky týrali zadržaných, patril neskorší komunistický politik Viliam Šalgovič. Najviac však na fronte neznášali podľa dobových záznamov Karla Vaša vojaci židovského pôvodu, pretože svojím brutálnym prístupom vyvolával antisemitizmus. Sám Vaš nechával už vtedy likvidovať ľudí napríklad len za protisovietsky výrok prednesený pri poháriku vodky.
Keď som s Karlom Vašom hovoril, netajil sa tým, že ak niekoho považoval za kolaboranta alebo zradcu a špióna, odovzdával ho priamo Sovietom. Alebo ho na mieste nechal zastreliť. Toto oznámenie potom zopakoval aj pred televíznou kamerou. Individuálnu vinu človeka neskúmal. Ťažko sa to dá ospravedlniť, ale môžeme to pochopiť, bola predsa vojna.
Služobník NKVD
Pochopiť však nemožno jeho vyčíňanie po oslobodení republiky, keď už sa vojna skončila. V tých časoch Karel Vaš zodpovedal NKVD za odovzdanie bývalých občanov ZSSR, ktorí získali v predvojnovom Československu politický azyl. Asi 500 z nich potom čakal odsun do gulagu alebo smrť.
Ešte menej pochopiteľné bolo vyvražďovanie nemeckého obyvateľstva, ktoré vykonávali takzvané bezpečnostné oddiely, ktoré Karel Vaš osobne vycvičil. Ich členovia povraždili napríklad Postoloprtoch v západných Čechách cez tisíc ľudí, čím sa tento masaker stal až do vraždenia v Srebrenici v roku 1995 najväčšou európskou masovou vraždou od skončenia druhej svetovej vojny.
Všetky príbehy zločinov spáchaných Karlom Vašom počas vojny a po vojne sú také otrasné, že sú až neuveriteľné. Jeho následné pôsobenie vo vojenskej justícii by potom mohlo vyzerať ako epizóda. Nie je to tak.
Karel Vaš ako prokurátor a neskôr zástupca šéfa pražského vrchného vojenského súdu viedol prvý monsterproces s československými letcami RAF (Britské kráľovské letectvo – pozn. red.) aj prvý proces s volynskými Čechmi. Dostal do kriminálu najmenej šesť generálov a významne sa podieľal na odstránení elity československej armády.
V roku 1949 bol preto vykonaný prvý pokus o jeho zavraždenie, ktorý nevyšiel a jeho vyčíňanie v talári pokračovalo ďalej.
Vaš vo svojom fanatizme prekračoval aj komunistické zákony a vždy plnil najskôr rozkazy NKVD a až potom tie od pražských komunistov. Dobrým príkladom je kauza Heliodora Píku - doktor Vaš vedome do trestného spisu vsunul falzifikát, na základe ktorého Píku odsúdili na smrť. Nielen to. Sám vystupoval ako prokurátor i sudca, čo bolo porušenie všetkých procesných predpisov aj počas stalinizmu.
Chápaví kolegovia
Práve za tieto prehrešky odsúdil Karla Vaša v roku 2001 Mestský súd v Prahe na sedem rokov natvrdo - za spáchanie justičnej vraždy. Keď sa však odvolal na vrchný súd, ktorého senátu predsedal bývalý slovenský vojenský prokurátor plukovník Rudolf Tomašovič, súd síce nespochybnil preukázanú justičnú vraždu, ale vyhlásil ju za premlčanú.
Sám Vaš to komentoval slovami, že bývalí vojenskí prokurátori mali pre jeho prípad pochopenie. Karel Vaš sa tým stal navždy nevinným občanom, hoci pre históriu zostane zločincom.
Vráťme sa však do 50. rokov. Režim, ktorý pomáhal Karel Vaš budovať, nakoniec zomlel aj jeho. V antisemitskej vlne represií pri hľadaní vnútorného nepriateľa vnútri komunistickej strany bol obesený jeho nadriadený generál Bedřich Reicin aj predseda ÚV KSČ Rudolf Slánský.
Vaš vedel, o čo ide, pretože sám v československých novinách referoval o procese s maďarským predsedom vlády Laszlóom Rajkom a sledoval aj ďalšie procesy s antisemitskou líniou, ktoré prebiehali v mnohých krajinách sovietskeho bloku. Za žiadnych okolností sa preto k ničomu nepriznal, čo mu zachránilo život, ako sám hovoril, a rovnako ako Gustáv Husák dostal „len“ doživotie. Obaja páni sa v roku 1952 stretli vo väzení v Leopoldove.
Vaš vo väzení stretol aj mnoho ľudí, ktorých sám odsúdil. Niekoľkokrát ho zmlátili, ale po piatich rokoch ho prepustili - vďaka jeho advokátovi Josefovi Rychetskému, ktorý úspešne žiadal o obnovu konania.
Pod rozsudkom Najvyššieho súdu, ktorý spravil z Vaša bezúhonného človeka, bol podpísaný jeden z najobávanejších prokurátorov politických procesov - Josef Urválek, ktorý síce pre poslankyňu Miladu Horákovou žiadal smrť, ale pre kolegu prokurátora použil paragraf o prezumpcii neviny. A v čase, keď mal byť Vaš za svoje zločiny žalovaný - v roku 1990 - bol syn jeho advokáta generálnym prokurátorom Českej republiky. Keď sa Vašova kauza v roku 2002 skončila, nepodal vtedy už minister spravodlivosti Pavel Rychetský sťažnosť pre porušenie zákona.
Nepremlčané
Vašove činy podľa môjho názoru v tom čase premlčané neboli, hoci to súdy konštatovali. Preukazuje to aj fakt, že za justičnú vraždu české súdy neskôr odsúdili robotnícku prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovou, ktorá úspešne navrhovala trest smrti poslankyni Milade Horákovej. Česká justícia tak zostala ku komunistickým zločinom poloslepá.
Podobne aj samotný Karel Vaš. Až do poslednej chvíle svoje činy neľutoval, zomrel v nedožitých 97 rokoch v sobotu v Prahe. Naopak, až do smrti mal nutkavú potrebu dožadovať sa uznania svojich zásluh, ktoré boli v skutočnosti zvrátenosťou.
(Autor je historik, autor pripravovaného dokumentárneho filmu o Karlovi Vašovi)
Čítajte viac komentárov:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Pavel Paleček
