Aj ministri chcú, aby veci fungovali dobre. Mali by menej problémov, viac času a neriskovali by, že im zle fungujúci rezort zlomí väzy.
Ako možno vyčítať z rozhovorov pri nástupoch do funkcií, mnohí minimálne tušia, kde je problém v rezorte, do ktorého nastupujú. Alebo aspoň, kde si treba na veci posvietiť, aby bolo jasné, v čom problém spočíva.
Potom príde fáza dva. Treba „implementovať riešenie“, teda reálne niečo urobiť. Väčšinou na mnohých úrovniach a v mnohých inštitúciách, ktoré pod nich spadajú. Všade to nemôže robiť minister sám. Väčšinou ani nemôže poveriť človeka, ktorý by to úspešne zvládol. Z mnohých príčin.
Napríklad, má dlhý zoznam ľudí, ktorých treba umiestniť za zásluhy. Potom mu ohľadom jeho personálneho manažmentu volajú ľudia, ktorým si nedovolí nielen niečo odmietnuť, ale ani nezdvihnúť telefón. Inokedy chcú z personálnej politiky osobne profitovať.
V tej fáze ešte minister verí, že nakoniec sa to spraví tak, aby dobre bolo.