Túto otázku od susedov teraz počujem stále častejšie. A naozaj: našu krajinu obchádza strašidlo, je to strašidlo landsmančaftu, sudetákov, „flanďákov“, feudálov a vôbec cudzincov, ktorí nám chcú pod vlajkou Európskej únie obsadiť Pražský hrad. Chcú nám dokonca zabiť posvätnú kravu Benešových dekrétov!
Akoby tu ožil duch absurdného zákona, zvaného Lex Schwarzenberg z roku 1947: pretože na rod Schwarzenbergovcov v Čechách nešlo pri konfiškácii majetku uplatniť žiadny z Benešových dekrétov, lebo nielen že sa nehlásili k Nemcom a nekolaborovali, ale dokonca so zbraňou v ruke v roku 1938 aj 1945 hájili republiku a zúčastnili sa odboja, zabavuje sa Schwarzenbergovcom majetok preto, že sú Schwarzenbergovci.
Taký zákon sa mohol zrodiť jedine v rodnej krajine Franza Kafku.
Kto neskáče, nie je Čech
Celé toto zaprášené strašidlo, zdanlivo definitívne odložené do pivnice národného podvedomia prinajmenšom od čias česko-nemeckej deklarácie v deväťdesiatych rokoch, vytiahol v argumentačnej núdzi Miloš Zeman, ktorému pribehol okamžite na pomoc v historicky najnižšom bode svojej popularity aj odchádzajúci prezident. Tomu bolo asi ľúto, že by sa vo svete preslávil len ako zlodej pier.
Do nechutnej šovinistickej kampane neváhal zapojiť aj svoju ženu a syna: národná karta je Klausovi dobrá, aby dala zabudnúť aj na debakel amnestie, ktorá vyvinila spriatelených tunelárov.
A oprášené strašidlo začalo vyčíňať v hlavách voličov: po jeho vypustení Zemanove preferencie povážlivo stúpli. Vážne sa znovu kádruje, ako za komunistov i nacistov (čím a akého pôvodu bol svokor, či má dotyčný správnu výslovnosť a intonáciu hymny, kto je alebo nie je roduverný Čech ).
Kto neskáče, nie je Čech – a len ten, kto pri tomto národoveckom odzemku (alebo skôr tanci svätého Víta?) skočí najvyššie, doskočí až na Hrad.
Ak to bude Zeman, týmto výskokom smerom k českej podobe mečiarizmu zároveň vyskočíme z vlaku základného smerovania Európskej únie, a zájdeme na spiatočnú koľaj zatrpknutého provincionalizmu a xenofóbie ako národného programu.
FOTO: MAFRA - PETR TOPIČ
Postupná otrava
Bohužiaľ, v novších českých dejinách nájdeme príklady oboch – príklad apelu na vyššie mravné ideály (Masaryk, Patočka, Havel), aj na tie najnižšie pudy závisti a rovnostárstva (Nejedlý, Gottwald, Jakeš) – a oba apely sa pritom odvolávajú na zdanlivo rovnaké tradície.
Lenže kým si Masaryk bral z husitstva duchovný, mravný rozmer, komunistom a národovcom akoby imponovali materiálne a násilné stránky hnutia (lúpenie, vypaľovanie kláštorov), ktoré ešte ahistoricky prifarbili nacionalizmom.
Z tohto jedovatého súdka, ktorý objavili v pivnici zatuchnutého národného podvedomia, čapujú teraz Zeman i Klaus, a opíjajú tak v čase krízy voličstvo najlacnejším z drinkov.
Drink, namiešaný zo šovinizmu, sociálnej demagógie a nenávisti voči všetkému cudziemu, ba i k vlastnej emigrácii a vlastným elitám, nezabíja naraz (ako metylalkohol), ale zachvacuje orgány spoločnosti len postupne.
Až po vytriezvení si pozorovatelia potom márne lámu hlavu, ako je možné, že takí vzdelaní ľudia ako Nemci mohli v posledných slobodných voľbách v roku 1932 voliť z tretiny Hitlera, a ich nemenej vzdelaní východnej susedia v roku 1946 približne rovnakým pomerom Klementa Gottwalda.
Pôrodník kmotrov
Prvým poznatkom z prezidentskej kampane je fatálna strata pamäti. Je známe, že národu s vygumovanou pamäťou sa lepšie klame.
Zvlášť keď navyše trpí kolektívnej schizofréniou (mediálnym odrazom tejto schizofrénie je aj to, že hnedastý hradný novinár Adam Bartoš uráža kniežaťa a jeho priaznivcov z „kultúrneho frontu“ či z „pražského salónu“ rovnako poklesnutým slovníkom, ako červenkastý Roman Sikora z Denníka Referendum).
A ten istý občan, ktorý nadáva na kmotrov, šibalov a tunelárov, venuje priazeň niekomu, kto tomu všetkému, na čo nadáva, pomáhal na svet. Kto je spätý s najtemnejšími stránkami ponovembrovej histórie a kto sa ich snažil inštitucionalizovať formou geniálneho českého receptu na vytunelovanie demokracie – opozičnou zmluvou.
Ten istý občan už zabudol na Bamberg, kam Miloš chodieval za úplatu ponúkať posty v budúcej vláde česko-švajčiarskym podvodníkom, čo prasklo v roku 1998.
Kritická relácia ČT Nadoraz, ktorá budúceho premiéra odhalila ako notorického klamára, musela preto skončiť.
Až bude Zeman prezidentom, a jeho kancelárom plukovník Zbytek, nepochybujem, že budú v tej istej ČT končiť aj zvyšky dnešnej nezávislej kritiky.
Zmiznú aj zábery, ako Miloš pateticky klope kladivkom na ostravskú diaľnicu D 47, ktorej stavbu zadal podvodnej tunelárskej firme, čoho následky ktokoľvek, kto dnes pôjde z Ostravy do Prahy, po cíti na svojom zadku.
FOTO: MAFRA - DAVID NEFF
Na Hrad ho dostaneme
Notorický klamár, ktorý sa dnes tvári ako dobrosrdečný ľudový ujo z Vysočiny, sa musel súdnym nariadením často ospravedlňovať za hnusné lži (napríklad ministrovi Zieleniecovi, keď mu jeho mafiánsky komplic Srba – áno, ten istý Srba, ktorý podľa ruského vzoru organizoval vraždu novinárky Mladej Fronty Dnes Sabiny Slonkovej –, nedodal včas falošné kompromitujúce materiály).
Armádny papaláš, ktorý v novembri ´89 žiadal najprísnejšie potrestanie pre „organizátorov nepokojov“ a ako veliteľ tankovej divízie v Slanom bol pripravený zasiahnuť na václaváku, je ďalším členom Zemanovej partičky snov.
K priateľovi Zbytkovi, absolventovi Moskovskej vojenskej akadémie Generálneho štábu vojsk ZSSR, sa Miloš v kampani nehlási, vydáva ho za neškodného hoteliera zo Šumavy.
Lenže Zbytek sa už pred rokom chvastal: „Dáme mu urobiť nové zuby a budeme ho viac pchať do médií. Na Hrad ho dostaneme!“
Národ mankurtov?
Voliči, ktorí teraz naleteli jeho rozhorčeniu nad Schwarzenbergovou kritikou Benešových dekrétov, zabudli, že rovnakú kritiku („duch stalinizmu“, „vyhasnuté dekréty“) používal aj Zeman, takže teraz nadáva vlastne sám sebe.
To všetko poukazuje u Zemana na diagnózu „pseudologia fantastica“ (mimochodom, trpel ňou podľa Junga i Hitler); ale aby mal chorobný klamár úspech, musí mať okolie vygumovanú pamäť.
Neverím, že sa pri prezidentskom teste, slovami Čingiza Ajtmatova, zachová väčšina z nás ako mankurti.
Vladimír Just (1946) je český teatrológ, divadelný kritik a publicista.
Čítajte viac o českých voľbách
V čom sa Schwarzenberg a Zeman zhodnú a čo ich rozdeľuje? Prezidentskí kandidáti v piatich bodoch.
Zemanova krčma volí Karla Schwarzenberga. „Ľudia cítia, že teraz môžu niečo naozaj zmeniť k lepšiemu,“ tvrdí majiteľ podniku.
Zeman tvrdí, že Schwarzenberg zhoršil vzťahy so Slovenskom. Posledná debata pred voľbami ukázala, aké je Česko rozdelené.
Ak by sa o českom prezidentovi rozhodovalo len v Prahe, výsledok by bol jednoznačný.
"Som z vašej SMS šokovaný. Vy teda volíte knieža? Ja budem v prípade jeho zvolenia uvažovať o emigrácii. VK," napísal prezident Klaus svojmu známemu.
Autor: Vladimír Just
