V porážke zohrali svoju úlohu aj chyby Karla Schwarzenberga a jeho volebného štábu, najmä pasivita posledných dvoch týždňov.
Nápadná bola neschopnosť Schwarzenberga reagovať na protivníkovu nacionálnu kampaň a klamstvá okolo Benešových dekrétov. Chyba bola zamerať kampaň príliš na mladých ľudí, čo z nej urobilo tak trochu generačné referendum, a naopak mohla staršiu generáciu pohnať k Zemanovi.
Väčšina Čechov má o prezidentovi predsa len inú predstavu, na Hrade chce človeka aktívne zasahujúceho do vývoja, prezidenta, ktorý ho bude ochraňovať. Najmä dnes, keď majú mnohí pocit, že ich svet a ekonomická kríza ohrozujú.
Miloš Zeman ponúkal práve takéhoto aktívneho prezidenta ochraňujúceho „obyčajných ľudí“. A bolo vedľajšie, či ústava vôbec dáva prezidentovi na niečo také možnosť a či Zeman svoje sľuby dokáže splniť.
Zásadným problémom Schwarzenberga totiž neboli jeho osobné vlastnosti, ale jeho spojenie s nepopulárnou vládou a najmä s jej taktiež veľmi nepopulárnymi reformami.
Demagogické útoky na jeho „cudzosť“ dobre doplnili obraz človeka, ktorý chce prostému českému človeku len zle, mohol by mu zobrať jeho prácu, dávky, a navyše ešte aj chalupu v pohraničí, ktorú by vrátil pôvodným nemeckým majiteľom.
V takom prípade je vedľajšie, že je jeho protikandidát podporovateľ korupcie, hlása xenofóbiu, spôsobí veľa škandálov doma aj vo svete a že posluhuje Rusku.
Pozitívnym prekvapením je už len to, že toľko ľudí tomuto strašeniu dokázalo odolať a napriek nemu Schwarzenberga volilo.
