Teda klonom tých, ktorí vyhnali - a tak pomohli vyvraždiť - moju veľkú židovskú rodinu. Koho nestihli vyhnať, zavraždili sami.
Urazili ste mojich mŕtvych v masovom hrobe v Liptove. Aj tých, ktorých popol rozvial osvienčimský víchor.
Urazili ste mi otca, židovského partizánskeho veliteľa, a mamu, židovskú partizánku. Odvahou, občianskymi cnosťami a bojom proti fašizmu pomohli urobiť zo Slovenska vojnou neporazenú krajinu napriek jej aktívnemu spojenectvu s Hitlerom.
Po vojne boli víťazmi, ale nikdy nikoho nevyháňali a boli proti potupe Nemcov ako menšiny. Mama býva neďaleko vášho sídla. Znášala normalizačnú potupu a vyhnanie na okraj spoločnosti s mužom a so mnou – vyhnanie komunistickou stranou, z ktorej ste aj vy, ako môj otec kedysi, vyšli na politické svetlo.
Napriek všetkému sme nevolali po novembri 1989 po vyháňaní a potupe komunistickej menšiny, hoci atmosféra a nálady v krajine by tomu priali.
Výčitky za nevyháňanie, netrestanie komunistov trvajú dodnes. Urazili ste mi otca, príslušníka židovskej menšiny, spisovateľa, prekladaného od Ukrajiny po USA. Humanista aj v marazme čias stále robí česť tejto zemi. Mama chodí pešo, vy sa vozíte, máte šťastie, že sa jej nebudete musieť pozrieť do očí. Urazili ste jej život, optimizmus, stovky jej študentov.
Urazili ste veľmi osobne mňa. Nielen pre veci, ktoré som uviedla. Urazili ste ma za vyše dve dekády práce pre túto krajinu a jej ľudí bez rozdielu postavenia či akejkoľvek príslušnosti – za bezplatnú právnu pomoc aj za moje písanie, urazili ste moje človečenstvo. Všimnite si, píšem veľmi osobne.
Moji blízki aj neblízki v židovskej menšine sú po stáročia prežitia v tejto krajine prirodzene opatrní. Ako ste potvrdili svojím vystúpením, nielen ich opatrnosť a ostražitosť je opodstatnená. Môj titul Žena Európy 1993 mi na Slovensku k ničomu nepomohol, naopak. Dokonca ani u vlastných – ostražitosť im logicky velí nevystrkovať sa, neupozorňovať na seba.
Ale uznanie, ktoré vtedy cezo mňa táto krajina na štarte dostala vo svete, ma núti povedať: Možno zakrývate vlastné ekonomické nezdary, ako sa to robieva, vymýšľaním vinníkov. Možno sa spoliehate na ministra zahraničia, že reči sa vravia a chlieb sa je. Možno sa vám šmykol jazyk. Možno vám inštitúcie Únie klepnú po prstoch.
Všetko jedno, platí výsledková metóda: nebezpečne - lebo ide o život - ste urazili moju ľudskú podstatu.
