Lenže pohľad na spôsob, ako si mestá objednávajú opravy ciest, ukazuje, že ani mnohí súčasní primátori a starostovia nie sú bez viny.
Odstrašujúcim príkladom je Trnava. Mesto si údržbu ciest kupuje od firmy Jupet, ktorá vyhrala súťaž - pred 19 rokmi.
Ako upozornil miestny aktivista Peter Bročka, vtedy mesto zaplatilo za ročné služby v prepočte necelých 200tisíc eur.
Mesto odvtedy takmer každý rok pôvodnú zmluvu na čas neurčitý dopĺňalo dodatkami, ktoré určovali nové ceny opráv. Pred dvoma rokmi už firme vyplatilo 1,2 milióna eur. Nepochybne, ak by mesto robilo súťaže častejšie, ušetrilo by peniaze či zlepšilo by kvalitu opráv.
Druhým problémom je, že aj keď sa obstaráva poctivo, zmluvy sa zvyčajne robia čisto na opravy. Majú síce jedno– až trojročnú záruku, ale cesty majú pri správnej údržbe životnosť aj 15 rokov. Lepším modelom je najať si firmu, ktorej nebudeme platiť za opravy, ale za udržiavanie bezvýtlkovej cesty. Riziko počasia by sa presunulo z mesta a vodičov na súkromníka. Mestá by to vyšlo drahšie, ale získali by sme kvalitnejšiu infraštruktúru a menej starostí s odškodnením za autá poškodené výtlkmi.
Tretím zlyhaním politikov je podinvestovanie do údržby oproti výstavbe nových ciest. Nové úseky sa pred voľbami ukazujú ľahšie ako dobrá údržba starých. Podľa štúdie Svetovej banky by sa presunutím štvrtiny peňazí z nových ciest na údržbu pôvodných dali ušetriť až tri štvrtiny výdavkov.
Extra 16 miliónov eur od vlády pre samosprávy tak pomôže len na chvíľu. A odmeňuje aj tých, ktorí sa o cesty starali najhoršie.
Autor je riaditeľ Transparency International Slovensko
Autor: Gabriel Šípoš
