Marketingoví mágovia by sa asi uzniesli, že SaS je kôpka nešťastia, ktorá robí veci naopak. Kým volebný snem vodotesne uzavreli (bolo to takmer ako konkláve), čo sa nerobí, neformálnu diskusiu Sulík - Kollár, ktorá nič nevyriešila, dali k dobru cez tlačovú konferenciu.
Stará poučka hovorí, že to, čo majú voliči u „svojich“ politikov najmenej radi, sú verejné roztržky. Niežeby napríklad na sneme by si dvaja (traja, šiesti) kandidáti nemohli vojsť do vlasov. Práve naopak. Nech sa len poruvú a v konfrontácii postojov a ideí nech vyhrá lepší. Ale potom stop.
Mohli pretrvať vnútorné spory i nezhojené rany (city), ale ťahať ich na svetlo po sneme už znamená ničiť imidž strany. Teda aspoň veľa mágov si to tak myslí. Napríklad aj preto, lebo, okrem iného na nezmieriteľný boj proti Ficovi nemajú energiu tí, čo márnia čas vnútornými šarvátkami.
Vnucuje sa podozrenie, že práve o ten zababraný imidž SaS Jozefovi Kollárovi ide. Normálnou politikou je podriadiť sa výsledku snemu, aj keď sa nám nepáči. To platí všeobecne. Keby sa každá porážka vo voľbe končila odchodom (rozjímaním o odchode), stranícky systém by sa rozpadol na prvočinitele.
Samozrejme, aj v partajnom živote sú situácie, ktoré sa nedajú prehltnúť a pýtajú si radikálne riešenie. Jozef Kollár však levituje v akomsi medzipriestore. Keby nebol liberál, poznal by radu najvyššej autority, ktorá znie, „vaša reč nech je áno-áno, nie-nie“.
Kollárova reč je bla, bla a bla. To je čo za politiku, pred celým Slovenskom rozjímať, či zostane, alebo zdupká? Dá sa aj váhať, mučiť sa neistotou. Na čo je však dobrá tá publicita? Aby Sulíkovi z tých tučných päť percent odobral aspoň jedno?
Pohľadom labužníka je najlepšie, že nevidno, o čo ide. Keby Kollár sformuloval dve programové či strategické súvetia, s ktorými úradujúci predseda nesúhlasí, tak aspoň vieme, kde je problém. Vidíme však iba nahú, surovú osobnú rovinu.
Skupina významných straníkov – a ich pozadia - chce z dôvodov, ktoré sa dajú tušiť, ale nie vysloviť, SaS bez Sulíka. Ten sa snaží udržať jednotu strany, ale šliape vodu. Je odkázaný na čakanie, či Procházka založí stranu, alebo či Lipšic vyhlási, že súhlasí s interrupciami. Na poslednú možnosť - rebéliu zadusiť a pôvodcov vyraziť - nemá síl. Kočner ho o ne pripravil.
Ďalšie komentáre:
Vláda by mala diskutovať s verejnou mienkou, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
