Pred 70 rokmi hŕstka samovrahov zaškrípala v ozubených kolesách holokaustu. Namiesto diskrétnej smrti v plynových komorách sa rozhodli umierať priamo na verejnosti, v uliciach a kanáloch svojho mesta: poľský Žid začal klásť odpor. Táto nevídaná udalosť dala Poliakom dôležitú lekciu, aká slovenskej historickej pamäti nástojčivo chýba.
Obraz prvý: geto
Štvrť Muranov je dodnes časťou centra Varšavy. Kedysi tu však žila jedna z najväčších židovských diaspór v Európe, akési mesto v meste. Jeho ošarpané ulice boli plné trhovísk a „góji“ sem zablúdili, len keď naozaj museli. Predvojnové fotografie Muranova odhaľujú neuveriteľne exotický svet vibrujúci životom priamo v srdci strednej Európy.
Hranice geta tak boli v hlavách ľudí od nepamäti. Nemci ich pri okupácii Varšavy nahradili tehlovým múrom. Nasledovali deportácie do koncentrákov a z pôvodných 400-tisíc obyvateľov tam pred povstaním žilo už len 60tisíc Židov zdecimovaných hladom a chorobami.
