To, čo sa deje na Ústavnom súde, má asi tak ďaleko od normálneho právneho štátu, ako Košice od Bangaloru.
Je preto aj pochopiteľné, že riešenie problému zablokovanej kauzy Čentéš, ktorý zjavne presahuje kapacity domácich strážcov ústavnosti, sa hľadalo v Indii.
Lenže keď už sme písali nový zákon, prečo sme si poriadne neprečítali, čo si o vylučovaní sudcov myslí aj Štrasburg?
Je totiž síce pekné, že Ivetta Macejková už aj išla rozdávať spisy podľa nových, Ficom nadiktovaných pravidiel.
Ale problém je, že takýto postup nemá šancu prejsť Európskym súdom pre ľudské práva.
Skúsme si pripomenúť, ako sa vlastne prvýkrát objavili v slovenskej verejnej diskusii „Bangalorské princípy správania sudcov“ a „zásada nevyhnutnosti“, ktorými sa oháňa Smer.
Európsky súd sa nimi zaoberal v prípade Štefana Harabina, ktorý protestoval proti disciplinárnemu trestu za nevpustenie ministerskej finančnej kontroly na Najvyšší súd.
Aj vtedy hrozilo vyblokovanie Ústavného súdu námietkami, tak sa plénum rozhodlo, že sa nimi radšej nebude zaoberať a vec rozhodne.
Vďaka tomuto vyhral Harabin na ESĽP – nie preto, že by disciplinárny trest ako taký nebol v poriadku. Ale preto, že náš súd dostatočne neodôvodnil nevylúčenie namietaných sudcov.
Vo svojom rozhodnutí Štrasburg vyslovene napísal, že „samotná skutočnosť, že strana sporu žiada vylúčenie sudcu pre zaujatosť automaticky nemá za následok, že by sudca mal byť vylúčený...
Až po zodpovedaní argumentov účastníkov a zistení, či námietky voči sudcom boli odôvodnené, mohla vzniknúť otázka, či je potrebné a možné nevylúčiť niektorého zo sudcov.
V tomto kontexte súd uvádza princíp nevyhnutnosti zakotvený v Bangalorských princípoch.“ Inými slovami – najprv treba podrobne posúdiť všetky námietky proti jednotlivým sudcom.
Až keď sa preukáže, že sú odôvodnené a nezaujatých sudcov naozaj nie je dosť na to, aby mohli rozhodnúť, sa dá uplatniť princíp nevyhnutnosti.
A v tejto situácii schváli Ficova vláda novelu, podľa ktorej už len námietky voči sudcom stačia na to, aby sa aktivoval mimoriadny mechanizmus a Čentéšova vec sa vrátila prvému senátu. Tomu, kde sú dvaja z troch sudcov už riadne vylúčení. Pričom je pokojne možné, že spomedzi zvyšných by sa našlo dosť na vyskladanie nezaujatého, objektívneho senátu.
K zlomyseľnému prezidentovi a katastrofe na Ústavnom súde sa pridala zlá novela.
Keby kauzu Čentéš riešilo náhodné indické call–centrum, mala by väčšiu šancu na spravodlivý záver, než v rukách našich expertov.
Spraviť v jednej vete toľko chýb ako Ivetta Macejková je zázrak, žasne Lukáš Fila
Čítajte komentár >>
