Robert Fico zvaľuje vinu na vládu Mikuláša Dzurindu. Za chyby však zodpovedá najmä tá jeho.
Kríza a bridlicový plyn spôsobili taký svetový pokles cien elektriny, že ani na Slovensku konečná cena nestúpa. No bolo len otázkou času, kedy sa ukáže, že nebyť chýb štátu, mohla aj významne klesnúť. Nespokojnosť priemyselníkov, ktorým drahá slovenská elektrina sťažuje prežitie už aj v európskej konkurencii, sa prejavila aj v hodnotení krajiny Európskou komisiou.
Tá nám vyčíta v porovnaní s inými krajinami Únie nielen vysoké ceny, ale aj to, ako sme k nim prišli. Myslí si, že regulátor svoje rozhodnutia dostatočne nevysvetľuje, že by mal zlepšiť podkladové ekonomické analýzy, aby stúpla predvídateľnosť jeho rozhodnutí.
Úplne po slovensky, tunajší regulátor cien elektriny si podľa Bruselu robí, čo chce, jeho rozhodnutia nedávajú ekonomický zmysel a nedá sa z nich vyčítať, ako sa zachová nabudúce.
Rozhodnutia regulátora boli predpovedateľné len v prvých rokoch po jeho vzniku, keď privatizačné zmluvy zaručovali investorom do distribučných spoločností štyri roky nemennosť regulačných pravidiel. Robert Fico to dnes vykladá ako nadbiehanie privatizérom, ktorí tak mali zaručené zisky.
Fakt je, že odkedy získal Smer kontrolu nad Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, začali mať niektorí investori problémy. Sťažuje sa nielen SPP, ale už aj distribučné spoločnosti. Naopak, významne sa za vlády Smeru začalo dariť podnikateľom vo fotovoltike či s dotovaným paroplynom. Problém je, že čím viac sa darí alternatívnej výrobe energie, tým je výroba a dodávka elektriny drahšia.
Prvé významne veľké nové zdroje elektriny, ktoré povolil štát za ministrovania Ľubomíra Jahnátka, sa do systému začali masovo pripájať za Radičovej vlády. Tá už dokázala reagovať len tým, že rast nových fotovoltických elektrární zákonom pribrzdila.
Pre Ficovu vládu to však znamená len to, že sa jej problém nezväčšuje. Ak chce s cenami pohnúť, musí niečo robiť s investormi, ktorí majú vysoké príjmy garantované na roky dopredu.
Prvý pokus urobil Fico (Holjenčík) tým, že odmieta uznať všetky nároky distribučných spoločností, ktoré v praxi platia majiteľom fotovoltiky a paroplynov za nimi vyrobenú elektrinu. Kým distribučné spoločnosti dokážu svoje nároky, čo je otázka pár rokov, umelo sa tým znižujú ceny pre konečných spotrebiteľov. No aj to len odďaľuje zvýšenie cien, neznižuje ich.
Zobrať fotovoltickým elektrárňam ich licencie je riziko, pravdepodobnosť prehraných arbitráží by tu bola podobná ako pri zdravotných poisťovniach.
No ak Fico chce dostať z fotovoltiky peniaze aspoň pre štát a zmierniť tak hnev nervóznych spotrebiteľov, mohol by si pomôcť úskokom, ktorý urobil Ivan Mikloš priemyselným firmám s prebytkami povoleniek CO2. S vysvetlením, že k nim prišli nemorálne - štát im ich daroval zbytočne veľa - im ich prudko zdanil.
Keď ho nahradil Peter Kažimír, zákon o extra zdanení podnikových povoleniek rýchlo zmenili. S vysvetlením, že firmy by s podozrením z retroaktivity uspeli na súde. Ibaže aspoň jednoročný výnos dane už mal vtedy štát na účte.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
