Film sa natočí tak, že sa napíše scenár, keď je teda nápad o čom a pre koho, zoženie sa producent, ktorý zoženie peniaze (poradie môže byť aj iné), oslovia sa herci, ktorí by mohli zaujať, angažujú sa technické a profesionálne zložky - garderóba, rekvizity, šoféri a tak, natočí sa to, ozvučí sa to, spropaguje sa to.
Potom sa kráča po červenom koberci, blýskajú fotoaparáty, napíšu sa kritiky a dá sa to do kín, v ktorých je nabité a všetci súhlasne kývajú hlavami, čo značí, že povedia známym, aby si to určite prišli pozrieť.
Toto mi preletelo hlavou, keď som sa díval na Alicu Nellis, autorku filmu Revival v produkcii Ruda Biermanna, na festivale v Karlových Varoch, ako dojčí dieťa v prestávke šialeného maratónu. Jej muž Matej Cibulka, kameraman toho filmu, ju láskavo pozoruje. Presne tak, ako keď bola ešte len tehotná a točila sa okolo kamery, ktorou točil on príbeh, ktorý napísala. Ten pred kamerou aj za ňou.