SME

Advokát: Dôkazy o vine v kauze Cervanová šikovne podsunuli

Advokát odsúdených píše, v čom tvrdenia prokurátora, bývalého vyšetrovateľa a sudcu nesedia.

Trojica mužov, ktorá riešila vraždu Ľudmily Cervanovej, pred pár dňami prvýkrát prehovorila o prípade. Tvrdia, že za vraždu, ktorá sa stala pred 37 rokmi, sedeli jej skutoční páchatelia. Týždenník Plus 7 dní, ktorý zverejnil stanovisko bývalého vyšetrovateľa Vladimíra Lamačku, prokurátora Milana Valašíka a Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu, napísal, že ich podmienkou bolo, že "sa nechcú konfrontovať s vrahmi". Advokát odsúdených Nitranov Allan Böhm teraz píše, v čom ich tvrdenia nesedia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V súvislosti s uverejnením dvoch článkov týkajúcich sa kauzy Cervanová v posledných dvoch číslach týždenníka Plus 7 dní, kde som bol spomenutý ako advokát siedmich odsúdených, ktorý na žiadosť o reakciu do uzávierky nereagoval, by som rád uviedol veci na pravú mieru.

Predovšetkým, o úrovni niektorých článkov týždenníka Plus 7 dní a spôsobu ich písania si už niekoľko rokov myslím svoje. Preto som neprejavil záujem participovať na článku, o napísanie ktorého požiadali tento týždenník sudca Najvyššieho súdu, prokurátor a jeden z vyšetrovateľov v kauze Cervanová z rokov 1981 – 1983 a kde mi pani redaktorka oznámila, že po stretnutí s týmito pánmi si myslí, že keďže doteraz bola kauza v médiách prezentovaná prevažne jednostranne (v prospech odsúdených), je potrebné dať priestor aj „druhej strane“ (vyšetrovateľ, prokurátor a sudca), keďže jej poskytli veľmi detailné rozhovory o prípade, ktoré podložili zatiaľ nepublikovanými údajmi zo spisu. V snahe vyhnúť sa bulvárnej forme spracovania tejto kauzy (v tomto bol môj predpoklad presvedčivo naplnený), oznámil som jej, že k tvrdeniam „druhej strany“ zaujmem stanovisko po ich zverejnení. Svoj sľub týmto plním.

SkryťVypnúť reklamu

Predovšetkým oceňujem, že sa „druhá strana“ konečne odhodlala zaujať verejne stanovisko k tejto kauze. Ak by to spravila skôr, nemusela by napríklad STV platiť potupnú pokutu za reláciu „Pod lampou“ pre údajnú nevyváženosť, keďže odvysielala tému kauzy Cervanová bez prítomnosti „druhej strany“, ktorá sa odmietla dostaviť.

Disident a vysoká funkcia

Obsah dvoch článkov v Plus 7 dní ma však nijak neprekvapil. Ani ma neprekvapilo, ako účelovo a šikovne boli z kontextu tohto súdneho prípadu vytrhávané jednotlivé „dôkazy o vine“ vrátane rukou odsúdených písané motáky, priznania, kreslené plániky, škrtané francúzske denníky a pod., ktoré spolu s pútavým komentárom samotnej redaktorky ubezpečovali čitateľa, že nielen za komunizmu, ale aj v demokratickom právnom štáte boli usvedčení a potrestaní skutoční vrahovia. A to bez ohľadu na to, či sa to bývalej straníckej nomenklatúre, snažiacej sa ututlať zločin „detí komunistických papalášov“, alebo súčasným novinárom, publicistom či politikom páči, alebo nie.

SkryťVypnúť reklamu

V tomto smere mi vyvolal letmý úsmev na tvári záver druhého článku, kde bol prokurátor, ktorého úspešné vyriešenie kauzy Cervanová vystrelilo do funkcie riaditeľa trestného odboru mocnej a obávanej socialistickej Generálnej prokuratúry ako jedného z najmladších v takejto funkcii vôbec, vykreslený de facto ako disident, ktorý rozkladal socialistické zriadenie tým, že odolával tlakom a vyhrážkam svojich stranícky nadriadených kolegov a mocných tohto štátu, neuposlúchol ich odporučenia a pokyny, aby dal Nitranom pokoj, naopak, žiadal pre obvinených za tento zločin šibenicu. Jediný, kto bol ochotný kryť mu chrbát, bol prezident Gustáv Husák, držiaci sa hesla „padni komu padni“.

Ako advokát pôsobiaci v kauze Cervanová viac ako 22 rokov považujem, okrem niekoľkých desiatok ľudí, ktorým táto kauza doslova zničila život (samozrejme s výnimkou Ľudmily Cervanovej, ktorá však s vyšetrovaním kauzy nemá nič spoločné), za najviac postihnuté dve osoby.

SkryťVypnúť reklamu

Ospravedlnenie matke Cervanovej

Prvou je matka obete pani Margaréta Cervanová, ktorej dcéra bola zavraždená (tu sa mi zdá nedôstojné, napriek tomu že som právnik, polemizovať so závermi súdov a niektorých znalcov, podľa ktorých nebolo jednoznačne preukázané, či nájdené telo bolo vôbec telo Ľudmily Cervanovej) a ktorej socialistický štát, ktorému jej manžel slúžil ako vysoký vojenský dôstojník, nedokázal počas viac ako 5 rokov vypátrať bezcitných vrahov. Darmo prosila, darmo písala najvyšším straníckym či justičným predstaviteľom, darmo sa sťažovala, vraha nebolo. Jej bolesť sa trochu zmiernila až v roku 1983, keď boli za vraždu jej dcéry právoplatne odsúdení siedmi Nitrania, ktorých režim a jeho mašinéria vypátrala a donútila k priznaniu (verejne prezentované ako priznanie pod ťarchou jednoznačných dôkazov). Aká opätovná bolesť a jatrenie starých rán jej muselo spôsobiť oznámenie, že po nežnej revolúcii boli títo vrahovia prepustení, pričom federálny najvyšší súd zásadným spôsobom spochybnil právoplatné rozsudky, a teda aj vinu Nitranov za túto vraždu. Táto neznesiteľná bolesť pri akomkoľvek spochybnení viny úkladných vrahov musí u nej pretrvávať dodnes. Ako inak zdôvodniť napísanie knihy „Případ Ľudmily Cervanové“, ktorú v roku 2010 vydali v Čechách, v ktorej pani Cervanová podrobne opisuje, ako sama uvádza, „skutočnú a neskreslenú pravdu“ o zavraždení jej dcéry siedmimi Nitranmi, opisujúc pasáže z obžaloby z roku 1981. Som si vedomý, že aj toto moje stanovisko, ak si ho prečíta, jej spôsobí ďalšiu bolesť, ale v záujme hľadania pravdy nemôžem mlčať. Vopred sa jej za to ospravedlňujem. Nebol som to však ja, kto vyrobil kauzu Cervanová, ja som sa iba snažil jej vznik pochopiť a zabezpečiť odsúdeným spravodlivý proces. Verím, že môj čistý úmysel pochopí.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo prespala v hoteli Kyjev?

Za druhú najpostihnutejšiu osobu kauzy Cervanová považujem pani MUDr. Vieru Zimákovú-Vozárovú, údajnú korunnú svedkyňu, ktorá podľa rozsudkov najprv presvedčivo potvrdzovala vinu Nitranov, neskôr svoje výpovede odvolávala, následne odvolávala odvolané výpovede, a tak to pokračovalo až dovtedy, keď ju v roku 1982 prokurátor Dr. Valašík neobžaloval a súd ju za krivú výpoveď neposlal na dva a pol roka do väzenia, kde si do poslednej minúty svoj trest odsedela. Práve jej príbeh dokazuje fanatickosť, cynizmus a brutalitu vtedajšej justičnej mašinérie, rozhodnutej za akúkoľvek cenu usvedčiť a potrestať vrahov z Nitry.

Doktorka Zimáková sa prvýkrát stretla s kauzou Cervanová začiatkom roku 1980, keď už dva roky pôsobil na Slovensku pražský kriminalistický tím zostavený z poverenia súdruha Pješčáka (na pokyn samotného generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky Gustáva Husáka) a vedený skúseným kriminalistom pplk. Pálkom. Už v roku 1978 narazil na tzv. nitriansku stopu, pričom v roku 1980 mal už rozpracovaných do 30 podozrivých mladých ľudí z Nitry. Do svojej konštrukcie skutku však stále, zatiaľ neúspešne, hľadal korunného svedka. Dve dievčatá z Nitry, ktoré vyťažoval rokoch 1978 – 1979, sa mu zlomiť nepodarilo, doktorka Zimáková po niekoľkých výsluchoch a po dvojdňovom pobyte v čase tehotenstva vo väznici v apríli 1980 nakoniec pristúpila na to, že na osudnej diskotéke bola v spoločnosti asi 20 vytypovaných Nitranov. Potom sa s kauzou Cervanová stretla až 15. 6. 1981, keď bola políciou zadržaná, predvedená do Bratislavy (pričom jej 6-mesačné dojčiace dieťa zostalo doma so starou mamou) a 8 hodín bez prestávky vypočúvaná. Za tohto stavu sa súdny človek ani nečuduje, že podľahla (tu mi nenapadá iné slovo ako nátlaku) a porozprávala vyšetrovateľovi Lamačkovi podrobnosti z dňa únosu a vraždy. Za to bola odmenená tým, že mohla namiesto vo väznici (stále bola zadržaná, hoci išlo o svedkyňu) prespať spolu s manželom v hoteli Kyjev, kde pred dverami izby strážil celú noc príslušník VB. Na druhý deň ráno opäť pokračoval jej výsluch, kde sa upresňovali niektoré detaily, ktoré nesedeli s výpoveďami iných zadržaných svedkov, ktorí nemali to šťastie prespať v hoteli. Neboli totiž korunnými svedkami. Kde sa po celý čas vtedy nachádzalo jej dojčiace dieťa, neviem.

SkryťVypnúť reklamu

O viac ako dva mesiace na vlastnú žiadosť vypovedala pred prokurátorom Dr. Valašíkom, kde poprela celú svoju júnovú výpoveď, s tým, že k nej bola donútená vypočúvajúcimi. Už o dva dni neskôr tomu istému prokurátorovi vypovedala, že druhú výpoveď urobila zo strachu a pravdivá je jej prvá výpoveď. Tú navyše doplnila o celý rad nových detailov, na ktoré si spomenula. Túto výpoveď ukončila vlastnoručne napísaným sľubom Dr. Valašíkovi, že už nikdy nebude meniť svoje výpovede.

Stratená matka malého dieťaťa

Zlom nastal začiatkom októbra 1981, keď doktorka Zimáková poslala polícii list spolu s dokladmi, ktoré preukazovali, že v deň skutku sa nachádzala so spolužiakmi na vodáckom sústredení asi dvesto kilometrov od Bratislavy. To už bola aj pre taký skúsený vyšetrovateľský tím prisilná káva. Najmä ak doktorka Zimáková vo svojej prvej a tretej výpovedi dopodrobna vypovedala, ako v deň vraždy odchádzala s niektorými obvinenými Brázdovým osobným autom z Nitry do Bratislavy s úmyslom zabaviť sa, vedľa koho v tom aute sedela a kto čo hovoril. A zrazu príde potvrdenie, že v ten deň bola v Revišstkom Podzámčí. Tri mesiace vyšetrovaná vražda, mravčia práca vyšetrovateľského tímu, prebdené noci z nespočetných výsluchov a ich následného analyzovania, viac-menej objasnený skutok, a zrazu korunná svedkyňa zasadí takýto úder. Na tomto mieste musím priznať, že pokiaľ by som bol ja v koži vyšetrovateľa či prokurátora, ani ja by som nemal z doktorky Zimákovej radosť. Elitná vyšetrovateľská skupina a dozorujúci prokurátor si nakoniec aj s tým poradili. Dňa 6. 10. 1981 vypočuli svedkyňu, ktorá zopakovala, že celé jej doterajšie „usvedčujúce“ výpovede boli vynútené, čo konečne mohla aj hodnoverne preukázať. To si však iba myslela. Hneď po tomto výsluchu ju uväznili (doma mala stále 10-mesačné dieťa) a iba dva dni stačili na to, aby pri výsluchu 8. 10. 1981 vyšetrovateľovi Lamačkovi rozpovedala „holú“ pravdu, ako v deň vraždy z dôvodu neznámeho nutkania v tichosti nikým nepozorovaná v podvečer opustila stanový tábor, prebrodila Hron, stopla auto smerujúce do Bratislavy, tam asi očakávajúc tušený zážitok prišla na diskotéku do Mlynskej doliny, kde náhodne stretla svojich asi 20 známych Nitranov a všetko ďalej pokračovalo tak, ako pri prvom a treťom výsluchu s tým, že po vražde ju ešte Roman Brázda zo slušnosti odviezol do Revištského Podzámčia, kde nadránom vkĺzla do svojho stanu, aby sa ráno spolu s ostatnými spolužiakmi čerstvá prebudila do nového krásneho prázdninového dňa. Brilantný výsledok elitného vyšetrovacieho tímu. A aby si náhodou doktorka Zimáková znovu nerozmyslela vykrúcať sa z účasti na únose, znásilnení a vraždy, ponechal ju Dr. Valašík do konca mesiaca vo väzbe, zatiaľ čo jej matka a manžel vypisovali po všetkých možných inštitúciách a zisťovali, kde sa nachádza, keďže doma má malé dieťa.

SkryťVypnúť reklamu

Je to hrdinka

Na hlavnom pojednávaní v roku 1982 našla doktorka Zimáková znovu odvahu a súdu rozpovedala o vynútených výpovediach a vykonštruovaných doznávaniach. Krátko na to ju opätovne zavreli a z basy sa dostala po dlhých 30 mesiacoch. Prišla o rodinu, dieťa, priateľov a možno aj o zmysel života. O čo neprišla, bola česť! Pred sebou samou.

Dnes už doktorka Zimáková nežije. Peklo, ktoré počas kauzy Cervanová prežila, ten cynizmus a brutalitu, ktorému často podľahla a proti ktorému sa zas a zas dokázala postaviť, robí v mojich očiach z tejto ženy hrdinku. Len hrdina dokáže bojovať za svoju pravdu, hoci si je vedomý následkov, ktoré ho tento boj bude stáť. Pošpinenie v očiach verejnosti, odlúčenie od dojčiaceho dieťaťa, rozpad manželstva, potupa a nakoniec strata slobody a špinavá väzenská cela. Dokázal by niekto, nota bene žena a matka, toto všetko podstúpiť a vytrpieť len preto, aby kryla vrahov, z ktorých časť sa navyše k svojim hrozným činom v tom čase doznávala? Doktorka Zimáková, skláňam sa pred vaším hrdinstvom. Nič na ňom neuberá ani to, že ste zomierali ako právoplatne odsúdená osoba. Verím, že s vedomím, že skutočne spravodlivý súd vás ešte len čaká.

SkryťVypnúť reklamu

Čitatelia asi očakávajú, že by som sa mal vyjadriť aj ku všetkým ostatným „usvedčujúcim“ dôkazom, ktoré s patričným komentárom zverejnil časopis Plus 7 dní. Veľmi rád, ale na podrobnejšie stanovisko, ak nechcem skĺznuť do bulvárnych koľají, by som potreboval možno jedno celé mimoriadne vydanie tohto týždenníka. A tento priestor mi určite šéfredaktor neposkytne. Ak áno, rád mu zašlem k uverejneným „faktom“ podrobné stanovisko.

Ohrdnuté dôkazy?

Najviac ma však mrzí, že vo zverejnených článkoch som sa nikde nedočítal, čo si sudca Najvyššieho súdu myslí o dôkazoch, z ktorých si nemohol robiť podrobné poznámky, keďže ich nenašiel v súdnom spise, ale zároveň ani neprejavil najmenší záujem, aby si ich prečítal napriek tomu, že sa o ich existencii (na rozdiel od všetkých sudcov pred ním) pred vynesením rozsudku dozvedel. Ako by asi zareagoval na zistenie, že na skupinu asi 20 Nitranov, ktorí sa náhle objavili v rokoch 1981 a farbisto si spomínali na podrobnosti na študentskej diskotéke, kde v podnapitom stave robili výtržnosti, kde dve príslušníčky kapitalistického štátu bosé tancovali ozlomkrky na parkete, kde sa vo vestibule internátu pobili a následne časť z nich uniesla mladú medičku, si pri výsluchoch uskutočnených 3 – 4 dni po osudnej diskotéke nespomenul ani jeden zo skoro 200 vypočutých svedkov – priamych účastníkov diskotéky? Ako by sa vyrovnal s výpoveďou staršieho manželského páru, ktorý v osudný večer idúc z cintorína stretol na autobusovej zastávke a rozprával sa s Ľudmilou Cervanovou, ktorá následne nastúpila do auta, v ktorom sedeli traja mládenci vyzerajúci ako Arabi a ktorý túto výpoveď učinil 2 mesiace po skutku. Či by aj naďalej zostalo pre neho ako postačujúce pre uznanie viny svedectvo mladého muža z Nitry, ktorý síce v roku 1980 pri masívnom vyťažovaní najskôr pplk. Pálkovi tvrdil, že nikdy na žiadnej diskotéke nebol, ale po dôraznom upozornení, aby si dobre zaspomínal a hovoril pravdu, si už pred vyšetrovateľmi v roku 1981 zázračne vyjasnil všetky podrobnosti únosu, ktorého vraj bol priamym svedkom, ale päť rokov si to nechal len pre seba, lebo to nepovažoval za podstatné? Tiež som sa nikde v tomto článku nedočítal, prečo vyšetrovateľ a prokurátor, ktorí svorne na súde v roku 2003 vypovedali, že v roku 1981 mali k dispozícii celý vyšetrovací spis z rokov 1976 – 1977, z neho odstránili podstatnú časť dôkazov a súdu predložili len ich mizivé torzo, ktoré nijako neohrozovalo či neprotirečilo ich zisteniam z roku 1981.

SkryťVypnúť reklamu

Toto svoje stanovisko nepíšem s úmyslom presviedčať verejnosť o vine či nevine odsúdených. Táto moc je v právnom štáte zverená výlučne sudcom. Ich primárnym poslaním by malo byť hľadanie pravdy, aby mohli čo najspravodlivejšie rozhodnúť. Toto poslanie z nich vždy robilo a robí osoby hodné cti. Nie nadarmo ich dodnes v mnohých štátoch oslovujú ctihodnosť. Na druhej strane však za výkon svojej moci spočívajúci vo vynášaní rozsudkov nesú veľkú zodpovednosť. Pred spoluobčanmi a pred vlastným svedomím.

Pri pohľade na tisíce strán dokumentov, týkajúcich sa kauzy Cervanová, ktoré si spokojne odpočívajú v štátnych archívoch, som stále presvedčený, že pri súdnom uzavretí kauzy Cervanová sme vo vzťahu k hľadaniu pravdy urobili dosť málo. Spoluobčania nám to odpustia, veď žijeme v čase, keď sa k utrpeniu blížneho a častému bezpráviu obraciame chrbtom s úľavou, že sa netýka nás. Ale čo svedomie?

SkryťVypnúť reklamu

Allan Böhm

advokát siedmich odsúdených Nitranov za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej

Autor: Allan Böhm

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 211
  2. Každý piaty zomrie 9 158
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 780
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 401
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 812
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 510
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 696
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 253
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 061
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 730
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 682
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 785
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 170
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 583
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 9 019
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu