Píše britský publicista Gwynne Dyer
Hoci asi ide o zbytočnú otázku, aj tak sa pýtame, čo by mal zvyšok sveta robiť s egyptskou tragédiou? Rovnaká otázka dobre vyše roka visela vo vzduchu aj v súvislosti s omnoho väčšou tragédiou v Sýrii a opäť sa vynára v Iraku.
Všetky tri najväčšie krajiny v srdci arabského sveta sú dnes v štádiu prebiehajúcej alebo hroziacej občianskej vojny. Len za posledný mesiac v Sýrii zomrelo 4400 ľudí. Viac ako tisíc zabili bomby a guľky v Iraku, čo znamená najkrvavejší mesiac za posledných päť rokov. A prinajmenšom tisíc obetí bolo v predchádzajúcom týždni aj v Egypte. Väčšina boli neozbrojení civilisti, ktorých zavraždila armáda.
Všimli ste si, že nepíšem o „zabitých počas zrážok“, čo je eufemizmus médií, keď nechcete uraziť mocných priateľov. Buďme k sebe úprimní: egyptská armáda vedome masakruje priaznivcov demokraticky zvolenej a následne zvrhnutej vlády Moslimského bratstva, ktorých teraz označuje za teroristov.
Do Egypta sa práve vracia vláda silových zložiek a užitoční idioti, ktorí veria, že armáda je na ich strane – ľavicoví sekulárni demokrati a náboženská pravica – budú opäť čoskoro mučení na tých istých policajných staniciach a tými istými hrdlorezmi ako kedysi.
Prečo Obama nič nerobí
Nečinnosť Spojených štátov má dve príčiny. Po prvé, jediná páka Baracka Obamu, ktorou je odvolanie 1,3miliardovej pomoci egyptskej armáde v dolároch, nie je hrozba. Výpadok by bol nahradený a pravdepodobne by pomoc ešte zvýšili bohaté arabské monarchie Perzského zálivu, ktoré vojenský prevrat v Egypte srdečne privítali.
Po druhé, Washington je stále presvedčený, že spojenectvo s Egyptom je dôležité pre americkú bezpečnosť. Tento fúzatý mýtus pochádza z čias, keď USA takmer výlučne záviseli od dovozu ropy z Perzského zálivu, ktorú prevážali cez Suezský prieplav. Dnes pochádza z Blízkeho východu menej než desať percent fosílnych palív spotrebovaných v Amerike a nové domáce zdroje tento podiel naďalej zmenšujú.
Aj keby Obama pochopil, že Egypt už nie je životne dôležitý, a ukončil vojenskú pomoc, bolo by to iba gesto. Medzinárodný menový fond už prerušil rokovania o novej veľkej pôžičke Egyptu a Európska únia debatuje o ukončení pomoci. Lenže mimo arabského sveta nemá nikto účinné nástroje a v rámci neho neexistuje nik, kto by ich chcel využiť.
Ani v Sýrii neuvidíme žiadnu masívnu vojenskú intervenciu. Naopak, rôzne krajiny budú naďalej zásobovať nimi preferovanú stranu konfliktu. Rovnako minulotýždňová požiadavka irackej vlády o zosilnenie americkej vojenskej pomoci nemá nádej na úspech. Obama by spáchal politickú samovraždu, keby sa opäť vojensky zaplietol v Iraku.
Arabská jar nevyhrala
Takže čo zostalo z Arabskej jari? Nie veľa. Tunisko, kde sa pred tromi rokmi začala, sa stále potáca vpred a aj v Maroku je viac demokracie ako kedysi, ale to je asi tak všetko.
Nenásilné demokratické revolúcie, ktoré uspeli v iných častiach sveta, nie sú v arabskom svete veľmi úspešné.
Môže to mať mnoho príčin, ale jedna nad všetkými vyčnieva. Na rozdiel od iných regiónov v arabskom svete existujú dve navzájom súperiace riešenia existujúcich problémov, ako sú autokracia, chudoba a útlak: demokracia a islamizmus. Výsledkom je, že v jednej krajine za druhou autokrati zneužívajú tento rozkol, aby získali a obnovili svoju moc.
Demokracia napokon môže zvíťaziť, ale bude to veľmi dlhý zápas.
Čítajte ďalšie komentáre:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
