Píše Matúš Mišík z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave
Štát vraj kupuje SPP preto, aby zabezpečil kontrolu nad cenami plynu pre domácnosti. Nie je jasné, ako to chce dosiahnuť, pretože SPP nie je jediným predajcom a konkurencia je čoraz väčšia.
Prevod akcií SPP do vlastníctva štátu hovorí predovšetkým o dvoch veciach: o návrate dotovaných cien v energetike a nefunkčnosti regulačného úradu. A úplne sa zabúda na to, že SPP nie je jediným dodávateľom plynu pre domácnosti.
Vláda odsúhlasila odkúpenie 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu od Energetického a průmyslového holdingu za prevzatie dlhu tejto firmy. Pôvodná SPP bola na základe liberalizačných pravidiel Európskej únie rozdelená na tri časti – materská SPP, SPP Distribúcia a Eustream.
Materská SPP ako jediná z trojice produkuje stratu, keďže predáva plyn za cenu nižšiu, ako sú jej skutočné náklady. Plyn však predáva domácnostiam, inými slovami voličom. Eustream má na starosti prepravu plynu cez územie Slovenska, SPP Distribúcia zase prepravuje plyn jednotlivým zákazníkom, teda prevádzkuje vnútroštátny plynovod.
Obe spoločnosti sú ziskové, zatiaľ s majoritným podielom štátu, ktorý však nemá manažérsku kontrolu, a teda nerozhoduje, čo sa vo firmách deje. Teda aspoň zatiaľ má štát majoritný podiel.
