Analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorá sa pozrela na výkonnosť dôchodkových fondov, by bolo sto chutí označiť za skvelú sebakritiku predsedu vlády a jeho „ekonomickej“ politiky.
Bráni tomu len drobnosť – slovník Roberta Fica výraz sebakritika nepozná.
Je veru bez diskusie, že ak výnosy slovenského druhého piliera výrazne pokrivkávajú za „benčmarkmi“, ktoré si analytici namodelovali podľa zahraničných fondov, tak príčinou – ak nie jedinou, tak hlavnou - sú extrémne hlúpe regulácie uzákonené za vlády Fico I.
Nemá význam asi desiatykrát opakovať, že napríklad odmeňovať/pokutovať správcov penzijného, teda ultradlhodobého sporenia na základe polročných výsledkov je horšie než nonsens. Je to proti samotnej podstate investície, ktorá sa zhodnocuje desaťročiami.