Americko je prevelice nábožná krajina. Medzi rozvinutými krajinami vysoko vedieme. Nejakých 60 percent z nás verí na anjelov. Má to svoje výhody - veľmi ľahko sa tu predáva olej z hada, falošné hypotéky a iluzórna demokracia. A tiež si užijeme srandy, keď prezidentský kandidát nosí zázračné spodky, ktoré ochránia pred autonehodami.
Aj náboženstvá a kulty sa musia správať trhovo, a tak sa výskyt srandy zväčšuje. Občan z Brooklynu zažaloval pred pár dňami kostol tuto neďaleko, že ho podviedli, pretože si od nich nechal požehnať bicykel a na druhý deň ho zrazil taxík.
Vo vedľajšom kostole sa nechceli nechať zahanbiť a požehnávajú ruksaky, asi aby sa vám desiata nesprdkavela. Ak vám ruksak ukradnú, hádam tiež možno zažalovať cirkev svätú.
Srandovných súdov býva veľa. Pred rokmi bol jeden v Kanade, keď istá pani zažalovala šermiarsky zväz pre diskrimináciu. Nechceli jej dovoliť štartovať na súťaži, lebo bola slepá. A súd jej dal za pravdu, že to bola očividná diskriminácia. Doteraz som si myslel, že takáto pakovina sa nedá prekonať, ale ľudská túžba po rovnosti a druhom dodatku k ústave je takmer taká neobmedzená ako hlúposť.
Zákonodarcovia v štáte Iowa prekonali všetky očakávania. (To je len taká formulka, nič som od nich neočakával.) Iowskí slepci sú oprávnení kúpiť si, nosiť na verejnosti a používať strelné zbrane. Osemdesiatštyriročný Quintin DeVore, slepec a držiteľ zbrane, si to pochvaľuje. Konečne má pocit, že v ničom nezaostáva za nehendikepovanými.
Tak veru. Nemožno sa potom čudovať, že americkí spoluobčania vypisujú obdivné a gratulačné listy bývalému kágebákovi Putinovi za jeho list v Times a úžasné mierotvorné snahy a nevšimnú si, že väčšinu z toho, čo tak nástojčivo kritizuje, bez zaváhania robí sám. Takmer som slzu pustil, čítajúc Putinov lístoček trojrohý, ako nás pán Boško všetkých rovnakých stvoril, samozrejme, okrem homosexuálov, s ktorými treba zatočiť, a novinárov a inej neprajnej svoloče, čo treba vykynožiť.
Asi nemožno očakávať veľkú všímavosť od občanov s požehnanými ruksakmi, o strieľajúcich slepcoch ani nehovoriac. Škoda len, že väčšinou, dokonca aj keď ide o vážne veci, s takýmto rozhľadom prehlasujú tých, čo by aj pristali nežiť stále v 15. storočí.
