Dokázali sme poslať na Mars chemické laboratórium, ale keď príde na slová, sú naše počítače zhruba také inteligentné ako záchodová doska.
Pred niekoľkými týždňami som bol na festivale Divadelná Nitra svedkom nevšedného predstavenia.
Namiesto klasického divadla francúzsky režisér Joris Lacoste najal dvadsaťdvačlenný zbor ľudí, ktorí celý čas iba v nezmyselnom slede opakovali v rôznych jazykoch slová a on ich pri tom dirigoval. Pridával na tempe, stišoval, ako keby ich hrdlá boli hudobné nástroje.
Slová celkom zbavené významov sa zrazu stali len zvukmi, ako keď počujete kikiríkať kohúta alebo brechať psa.
Vždy ma fascinovalo, aké zložité je porozumieť ľudskému slovu a ako to okrem človeka nedokáže nikto, ani počítače - napriek tomu, že sa ich to celé desaťročia snažíme naučiť.