Píše americká spisovateľka a novinárka Anne Applebaum
V jeden podvečer sme sedeli v reštaurácii na východ od toho, čo bolo kedysi Berlínskym múrom.
Rozprávali sme sa o jedinej veci, ktorá v tom čase v tomto meste mohla ľudí zaujímať: ak by ste odpočúvali mobilný telefón kancelárky Angely Merkelovej, čo by ste sa mohli dozvedieť? Nie veľa, hovoril jeden z Nemcov za stolom.
Načo to komu je?
Merkelová, ktorá zbožňuje svoj telefón, sa preslávila tým, že doňho nehovorí, ale posiela esemesky. Hovorí sa o nej, že je v ich písaní taká dobrá, že dokáže nenápadne posielať správy kolegom na opačnom konci miestnosti, kým sa rozpráva s niekým iným. Ale tieto správy sú krátke a tajomné, hovoria Nemci, a bez kontextu by pre nikoho, kto ich sleduje a prekladá pravdepodobne od roku 2002, nemohli dávať zmysel.
Jeden z prítomných Američanov s týmto názorom nesúhlasil. Nezáleží na tom, či rozumieš tomu, čo píše, hovoril. Ak jednoducho vieš, s kým, vieš, kto z jej okolia má reálny vplyv.
Z následnej debaty vyplynulo, že niektorí ľudia pri stole tušia, kto dostáva od Merkelovej esemesky. Rozuzlenie je potom nezmyselné: áno, druhého sekretára na americkom veľvyslanectve môže fascinovať, že vie, komu zacengá mobil najčastejšie, ale veľa iných ľudí to vie už dávno.
Nikomu pri našom stole tak nedávalo zmysel, prečo by také niečo malo zaujímať a malo byť dôležité pre amerického prezidenta či aspoň vysokopostaveného úradníka, ktorý má na starosti nemecko-americké vzťahy.
Neexistuje veľa svetových lídrov, ktorí by boli takí známi láskou k mobilu ako nemecká premiérka.
FOTO - SITA/AP
Nemci nešpehujú?
To, čo obklopuje celý príbeh, je zmäť pokrytectva a emócií, ktoré nie sú vždy racionálne. Nemecká tlač sa dostala do stavu upätej hystérie, nemecký minister zahraničia hovorí o nahlodaní spojeneckých vzťahov a prerušení obchodných rokovaní.
Je tu prítomný aj prvok historickej pamäti – spomína sa na nacistické gestapo a komunistickú Stasi – rovnako ako aj znovuzrodenie antiamerickej rétoriky, ktorú v tomto meste nebolo počuť roky.
