Fico a grémiá Smeru podcenili druhé kolo a v poriadnej demokracii by namiesto polnočných halucinácií už skladali účty.
Všetci, ktorí sa na Slovensku živíme politikou, by sme mali podať demisiu. Alebo pýtať späť školné. (Tí, čo študovali zadarmo, toľko aj vedia.)
Hovorí romány o slovenských elitách – politických aj všetkých dokopy – že s tým, čo sa stalo v Bystrici, nerátal nikto. V debatách medzi dvomi kolami to Kotleba dotiahol prinajlepšom na škandalózneho, Slovensko zahanbujúceho sparringpartnera Maňku.
Myšlienka, že by sa mohol stať županom, nenapadla nikomu. (Vrátane autora textu.) Postulovať preto môžeme, že k extrémistovi v ústavnej funkcii sme prišli asi ako ehm, ehm, Fico do Bieleho domu. Alebo - aby sme nešírili novinárske klišé - ako slepé kura k zrnu.
Kotleba mení politickú realitu zďaleka nielen kraja, ktorý mu padol k nohám. Čo sa toho týka, uvidíme akurát nové číslo v karpatskej demokracii – predseda VÚC v izolácii. Nielen navonok, teda že Trebuľa a spol. ho nevezmú do svojho lobistického spolku krajov.
Najmä však dovnútra, keďže – hoci anamnézu všetkých poslancov nepoznáme – v zastupiteľstve BB nebude mať Kotleba nieže väčšinu, ale zrejme ani blízku dušu.
Čo to všetko prinesie a znamená pre neho a predovšetkým občanov? V Bystrici budú zrejme chovať štatutára kraja na ozdobu, čo je v Kotlebovom prípade dosť sarkastický postreh. Teda župan bez reálnych (akýchkoľvek!) právomocí a s platom na samom spodku tarify zo zákona.
Dlho sa bude riešiť – samozrejme, bez výsledku – že ako sa to mohlo prihodiť. Rýchle vnuknutie hovorí (toto nie je analýza), že na zaklínanie, exkomunikácie Kotlebu a vravu, ktorá jeho účasť v baráži sprevádzala, si určitá časť voličov povedala - a just mu to tam hodím. Je to odkaz vzdoru masívu tvorcov mainstreamového názoru, ktorým „tam dole“ čím ďalej, tým menej dôverujú.
Nepriamou, ale výživnou indíciou je zvýšená účasť v druhom kole práve a výlučne v bystrickom kraji, pričom v ostatných štyroch šiel záujem naopak dole. Kotleba na stupni víťazov je zrkadlom (aj) toho, že aj boj s extrémizmom je v ústach politikov beztvarou frazeológiou. Jednovetný slogan, že prečo je Kotleba (veľké) zlo, totiž marketingové agentúry stranám nedodali v kampani ani pred ňou.
Polnočné nokturno predsedu Fica, že Kotlebu majú na svedomí pravicové strany a ich voliči, je klasický výron kultu „všetko blato na nepriateľa“, ktorým Fico pätnásť rokov polarizuje politiku a odkláňa pozornosť od toho či onoho.
Tentoraz od toho, že debakel Maňku je debakel nie SDKU, KDH, SaS-u a spol., ale Smeru. A keďže má signalizačný presah i cez hranice štátu, „naša Máňa“ už bez stoličky, ale na poste podpredsedu nesie nie výlučnú, ale zdieľanú politickú zodpovednosť.
Áno, vedno s predsedom, ktorý namiesto Bieleho domu (iste, termín si nevybral sám, bol mu oznámený-pridelený) mal vziať Máňu pod pazuchu a brázdiť s ňou mestá, obce a lazy bystrickej župy. Nebrázdil, lebo napriek tomu, že Smer oholí poplatníkov za štyri roky o 25 miliónov, nezaplatil si nikoho, kto by mu povedal, že extrémista môže veru aj vyhrať. Fico a grémiá Smeru podcenili druhé kolo a v poriadnej demokracii by namiesto polnočných halucinácií už skladali účty.
