Píše veterinár Peter Skladaný
Milujem tie šušťavé noviny. Cítiť vôňu tlačeného papiera, tešiť sa na tie farby, nasliniť si prsty a ohmatávať hladký papier pri otáčaní veľkých strán. To vám žiadny internet nenahradí a aj v závale životných povinností si prvý deň v týždni strážim ako deň novinársky.
Pri čítaní pondelňajšieho SME, ktoré sa v hlavnej téme venovalo ostatnému pastierskemu listu KBS, ma však opäť prepadla frustrácia a ťaživý pocit nepochopenia a chladu.
Zase sa totiž - ako cez kopirák - opakuje situácia podľa vtipu, v ktorom idú do strmého kopca na jednom bicykli Móricko a Tasilko, pričom na vrchole obaja fučia a kým jeden vzdychá „fuj, ale som sa naťahal...“, tak ten druhý „fuj, ale som sa nabrzdil...“
Nechcem si vybrať
Ako oddaného rímskeho katolíka a zároveň vášnivého čitateľa denníka SME ma obidve telesá pričasto stavajú do neuveriteľne ťažkej situácie: mám si medzi nimi vybrať a s jedným z nich navždy seknúť.
