Slovenské obecenstvo so svojím potleskom v pozore ma jemne povedané vyrušuje.
Nech je divadelná hra dobrá či priemerná, zakaždým sa v zadnej časti tela niektorého diváka nájde stlačená pružinka. Pružinka vystrelí, divák vyskočí a za ním ako na povel celé hľadisko.
Len niekedy sa nájdu drobné ostrovy osamelosti - nedotklivo sediaci občania bez naprogramovanej pružinky.
Čo asi tak signalizuje náš všeobecný jav, že na akýkoľvek umelecký výkon je nevyhnutné nasadiť najťažší kaliber diváckej odmeny?