Rozhovor s Liviou Klausovou je na prvý pohľad dôkazom toho, prečo obvykle nemá zmysel robiť do médií rozhovory s veľvyslancami – ak teda nie ste zvedaví na schopnosť dlho rozprávať a nič nepovedať a na floskuly typu „treba hľadieť do budúcnosti“.
Diplomat je naozaj úradník s obmedzeným okruhom otázok, na ktoré smie odpovedať – presnejšie povedané aj v takomto prípade len zaobalene prerozprávať oficiálny postoj svojich nadriadených, vládnucich politikov domovskej krajiny.
Dobrý diplomat je potom ten, kto dokáže naivnejších poslucháčov presvedčiť, že to, čo hovorí, je aj jeho názor.
Rozhovor s novou českou veľvyslankyňou je však zaujímavejší. Žiaľ, práve tam, kde sa potvrdzujú obavy, že sa na túto funkciu vôbec nehodí.
Nemá čo povedať ani k Marianovi Kotlebovi, ku ktorému dokonca aj veľvyslanec demokratického štátu zásadové stanovisko v súlade s politikou jeho vlády predniesť môže.
Pani Klausová však hlavne z rozhovoru vychádza ako postaršia teta, ktorá až doteraz žila len pre svojho manžela a ako doplnok jeho kontroverznej kariéry, aj politiku vnímala len cez neho. Preto o ňom hovorí a neustále sa naňho odvoláva bez ohľadu na to, či sa otázka týkala pána Klausa, alebo vôbec nie.
Je jedno, akú novú funkciu získala, ona stále vykonáva tú starú a jedinú, čo jej naozaj sedela: funkciu pani Klausovej. Inak nemá čo povedať. Je síce urazená, že ju berú len ako manželku, na akejkoľvek inej pôde mimo tej reprezentačnej manželskej je však stratená a nezachráni to ani zopár nacvičených formuliek.
Urážať sa zase nemá prečo, nedokáže povedať nič, čo by vyvrátilo viac než podozrenie, že jej post je tiež len súčasťou manželovej politickej činnosti, jeho spojenectva s dnešným prezidentom Milošom Zemanom. A odmena za účasť rodiny Klausovcov na očierňovaní rodiny Zemanovho protikandidáta.
Práve v konfrontácii s tým, ako sa Klausovci odvolávali na údajné škvrny príbuzenstva iných, je náramne trápne, že pani Klausová stále nemá čo povedať k úspešnej kariére svojho predka v službách fašistického i komunistického režimu. Pokrokom je aspoň to, že už netvrdí, že o minulosti otca nič nevie. Azda raz predloží aj to „množstvo dokumentov aj od slovenských historikov, ktoré vyvracajú, čo prebehlo v médiách“.
Čítajte viac komentárov:
Nevieme celkom presne, čomu vďačíme za úbytok mŕtvych na cestách, píše Tomáš Bella Čítajte
Čím viac orgánov predstiera konanie v kauze emisie, tým väčšmi je zrejmé, že skončí na dobre známej adrese: Odložené, píše Peter Schutz Čítajte
Šaron ku koncu politickej kariéry oslovil ľudí, na ktorých chrbtoch, peňaženkách a deťoch stojí a padá štát Izrael, píše Jana Shemesh Čítajte
