Píše spisovateľ Michal Hvorecký
Milá dáma a vážení páni! Píšem vám ako občan a váš potenciálny volič. Je vás pätnásť. Predpokladám, že vám je jasné, že všetkých vás voliť nemôžem. Rovnako sú na tom moji spoluobčania. Zákon mi umožňuje odovzdať iba jeden hlas.
Táto jednoduchá matematika je aj dôvod, prečo vám píšem.
Kandidovať nie je stav
Na Slovensku už dlho vládne presvedčenie, že stať sa kandidátom na prezidenta je niečo ako jednoduché, ale cenné obohatenie či skrášlenie životopisu, podobné ako doktorát z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Človek sa nenarobí a na papieri to dobre vyzerá. Nie je to tak! Stať sa kandidátom nie je samo osebe taký výkon, ako sa väčšine z vás zrejme zdá. Stať sa kandidátom nie je takmer žiadne umenie, ani zďaleka nijaký akademický „kandidát vied“, candidatus scienciarium!
Mám podozrenie, že viacerí z vás majú ambíciu byť iba kandidátmi. Kandidovať a hotovo. Nuž, podarilo sa vám to, vám pätnástim, ale pokojne by sa to podarilo aj päťdesiatim, s trochou času azda aj stovke. Vo svojich očiach ste už dosiahli úspech a do biografie si odteraz budete písať „v roku 2014 kandidoval(a) za prezidenta“. Lenže kandidovať by nemal byť stav. Znamená to uchádzať sa o funkciu, v tomto prípade prezidentskú. Skutočným výkonom je prezidentské voľby vyhrať!