Životný príbeh Oskara Fegyveresa spĺňa všetky kritériá hollywoodskeho filmu. Až na to, že jeho záver má veľmi ďaleko od happyendu. Naopak, devätnásť rokov po únose Michala Kováča vidno na kauze všetky možné zlyhania spoločnosti.
Jednak je tu právna rovina. Amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré zabránili riadnemu vyšetreniu a potrestaniu únosu, dávno nemali platiť. Iste, je tu čudné rozhodnutie Ústavného súdu a množstvo analýz, ktoré alibisticky produkujú politici, aby obhájili svoju neochotu s prípadom niečo spraviť.
Netreba však zabúdať na to, čo jasne povedal aj Európsky súd pre ľudské práva, keď rozhodoval o spore bývalého šéfa SIS Ivana Lexu so Slovenskou republikou – „ak je orgán štátu podozrivý zo zločinov, ktorých súčasťou je mučenie alebo zlé zaobchádzanie, je mimoriadne dôležité, aby vyšetrovanie a trestanie neboli časovo obmedzené a aby udeľovanie amnestie alebo milosti bolo neprípustné“.
Sudcovia tiež citovali rezolúciu OSN, podľa ktorej je neprípustné, aby osoby podozrivé z únosu „ťažili z akejkoľvek amnestie alebo podobných opatrení, ktoré by mali za následok ich beztrestnosť“.
