Nedávno som v televíznych správach videl reportáž, ako istej žiačke prišlo v škole zle, telefonovalo sa rodičom, tí nemohli hneď prísť a požiadali riaditeľku školy, aby dcéru poslala domov, že starí rodičia s ňou pôjdu k lekárovi.
Riaditeľka to však videla inak a žiačku zo školy nepustila: veď kto by bol zodpovedný, ak by sa jej cestou niečo stalo? To, že sa dievčaťu niečo stalo v škole, jej asi nepripadalo dosť závažné, lebo nezavolala sanitku a dievča muselo čakať hodinu, možno viac, kým poň prišiel otec.
Poviete si: čo je jedna nevoľnosť školáčky proti veľkým prírodným či technickým katastrofám, ktoré denne sledujeme doslova v priamom prenose? Vidíme obete, vidíme záchranárov. Mňa však na tom na pohľad bezvýznamnom slovenskom prípade zaujalo niečo iné: to, že škola neurobila pre svoju žiačku prakticky nič.
