Píše Marian Majer,
bezpečnostný analytik Central European Policy Institute (CEPI)
Takmer 70 percent pozemnej techniky má po životnosti, to isté platí o 90 percentách munície v skladoch a letectvo na tom nie je omnoho lepšie.
Kríza na Ukrajine a potreba adekvátnej reakcie západného sveta na bezprecedentné konanie Ruska vyvolali aj v našich končinách záujem o otázky obrany a dianie v ozbrojených silách.
Pohyby na Kryme a vo východnej Ukrajine viedli viaceré krajiny v našom okolí k prehodnoteniu bezpečnostných postojov a k deklarovaniu pripravenosti výraznejšie prispieť k ochrane Európy a celého NATO.
Hoci je pozitívne, že diskusia na tieto témy prebieha aj na Slovensku, stáva sa tak po rokoch totálneho nezáujmu politikov (česť výnimkám), médií a verejnosti o bezpečnostnú problematiku a stav ozbrojených síl.
Pritom je paradoxné, že ani príprava a schvaľovanie takého významného dokumentu, akým je Biela kniha o obrane pred rokom, či proces Strategického hodnotenia obrany začatý v roku 2010 nevyvolali zvýšenú pozornosť.
Nehovoríme pritom o pozornosti bežného človeka, ktorý si po celodennej práci večer zapne program niektorej z komerčných televízií. Hovoríme o poslancoch Národnej rady a predstaviteľoch politických strán, pre ktorých by bezpečnosť občanov štátu mala byť jedným z hlavných politických záujmov.
Žiaľ, na Slovensku to nie je tak. A nemôže byť pre nás uspokojením, že nielen na Slovensku.
