Píše Martin Husovec,
právnik think-tanku European Information Society Institute
a akademik venujúci sa technologickému právu
Súdne rozhodnutia by nemali prepisovať históriu, presne to však hrozí po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý dal zelenú vymazávaniu odkazov v internetových vyhľadávačoch.
Google bude musieť zo svojho vyhľadávania na požiadanie spravidla odstrániť odkazy aj na úplne legitímne webstránky, ktoré obsahujú osobné údaje, ako napríklad meno a priezvisko.
Rozhodol tak Súdny dvor EÚ. Bez riadneho zváženia negatívnych dosahov na slobodu prejavu.
Súdny dvor Európskej únie je akýmsi „olympom“ európskeho súdneho systému. Nikdy sa nemýli. Nie preto, že by mal vždy pravdu, ale preto, že ho nemá kto opraviť.
Napriek tomuto „božskému“ postaveniu súd niekedy svoje rozhodnutia odôvodňuje skôr ako Okresný súd v Hornej Dolnej.
Do svojej práce si nenechá „kecať“ generálnym advokátom alebo odbornou verejnosťou a namiesto riadneho odôvodnenia ponúka verejnosti spleť magických formuliek ako „potreba vysokej ochrany“, „ustálená judikatúra“ či „je zrejmé“ (5x) bez toho, aby sa s legitímnymi spoločenskými obavami vyrovnal.
Inak si totiž nemožno vysvetliť, že v situácii, keď samotný člen súdneho dvora, generálny advokát, varuje pred ohrozením „kľúčových práv, akými sú sloboda prejavu a právo na informácie“, súd akoby na protest zvolí presne takéto obávané riešenie.
Google musí vymazať aj zmienku o našich starých dlhochČítajte
Mali by sme vytriezvieť
Asi pred mesiacom vydal ten istý súdny dvor zásadné rozhodnutie proti plošnému sledovaniu občanov štátom (Digital Rights Ireland). Mnohí z nás to oslavovali ako veľké víťazstvo ochrany súkromia jednotlivca.
Po najnovšom rozhodnutí by sme však mali vytriezvieť. Zdá sa, že súdny dvor sa pre ochranu osobných údajov tak nadchol, že je ochotný siahnuť aj po cenzúre legitímneho obsahu.
