Niežeby Štefan Harabin potreboval návody, ako sa udržať pri moci. Ale aby sme aj my ostatní boli pripravení na to, že jeho odchod z čela justície nemusí byť ani hladký, ani rýchly, zhrňme si, aké tromfy má ešte v rukách.
Harabin síce nedokázal získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov. Ale aj tak získal viac než ktokoľvek iný – v prvom kole sedem a v druhom šesť hlasov. A to ešte nehlasoval on sám.
Získať dostatočnú podporu v osemnásťčlennej rade môže byť teda problém, aj keby sa všetci jeho protivníci zjednotili. Ide pritom o úplne rôznorodú skupinu – nominantov Smeru, ľudí Ivana Gašparoviča, reformných sudcov.
Nástup Andreja Kisku a prípadná výmena troch prezidentských zástupcov veci ďalej zamotá. Aj keď Harabin nenájde dosť hlasov pre seba, pri blokovaní iných môže byť mimoriadne účinný.
Slovensko pozná viac prípadov dlhodobo neobsadených vrcholných postov a hneď dva sú z justičného prostredia.
Podpredsedu Najvyššieho súdu sa podarilo nájsť až po troch rokoch, bezvládie na Generálnej prokuratúre trvalo dva a pol roka.
Keď Harabinovi v júni vyprší mandát, jeho právomoci prejdú na podpredsedníčku Urbancovú, ktorá doterajšieho šéfa považuje za „veľkého odborníka aj veľkého manažéra“.