Píše sochár a výtvarník Dalibor Bača
Čo sa deje so zástavou, ktorú nainštalujeme mimo nášho bežného regiónu? Stáva sa bez znalosti širších súvislosti len dekoratívnym prvkom na zemi galérie?
V roku 1918, takmer okamžite po vzniku Československej republiky, prebiehali medzi politikmi veľmi intenzívne rokovania o štátnych symboloch. Odborná komisia na to ustanovená si pod svoju agendu vzala i tvorbu československej štátnej zástavy, ktorá mala symbolicky a nehierarchicky symbolizovať jednotlivé národy.
Výsledkom viacerých koncepcií nakoniec došlo k návrhu a aj schváleniu vlajky, ktorá pozostávala z dvoch rovnomerných pruhov a jedného klina (autorom bol Jaroslav Kursa).
„Secondhandové“ použitie
Červená a biela farba reprezentovali Čechy a Moravu, modrý klin symbolizoval Slovensko a súčasne vyjadroval tri vrchy na slovenskom znaku. Zvolenie klina bolo dobovo interpretované ako symbol nehierarchickej jednoty v duchu jednoty československého národa a súčasne aj ako prejav viatia a určitého smerovania.
V každom prípade je československá štátna zástava ideologicky veľmi presne navrhnutá a po dizajnérskej stránke ľahko a zreteľne zapamätateľná. K jej politickej váhe prináleží aj fakt, že má za sebou dlhú historickú tradíciu a často bola v minulosti symbolom slobody, demokracie, ale aj energického vzopätia sa proti diktatúram či okupáciám Čechov i Slovákov.
Po rozpade Československa v roku 1993 napriek dohodám o vytvorení nových štátnych symbolov, s ktorými súhlasili obe strany, došlo k tomu, že novovzniknutá Česká republika si ponechala pôvodnú, spoločne využívanú, československú zástavu. Modrý klin je však po novom interpretovaný ako symbol Moravy.
Tento „trójsky kôň“ Slovenska na českej zástave v podstate i naďalej reprezentuje Slovensko, pretože nie je možné ideologicky niečo navrhnúť a keď sa nám to nehodí, zmeniť jeho základnú ikonografiu. Modrá farba a klin sú síce dnes symbolmi Moravy, ale v konečnom dôsledku ide o ich „secondhandové“ použitie, pretože význam viazaný na tri slovenské vrchy je v prípade Moravy nepoužiteľný.
Kam vietor, tam plášť
Tento historický problém by azda postupne odvial čas, keby českí politici pri prvej priamej voľbe prezidenta populisticky neaktivizovali spoločnosť k vlastenectvu, čiže k láske a oddanosti k vlasti a národu.
Práve v takýchto situáciách sa polemika o českej zástave radikalizuje, pretože jedným z rituálnych prejavov vlastenca je úcta k nej a spievanie štátnej hymny.