Píše Branislav Pupala
z Centra pedagogického výskumu SAV
Skutočná školská reforma sa nedá spraviť dovtedy, kým budú ministerskí úradníci brániť zle nastavené základy. Považujú ich za nemeniteľnú modlu natrvalo zabudovanú v neprehľadnej litere školského zákona.
Reforma vzdelávania odštartovaná Jánom Mikolajom v roku 2008 síce namútila veľa vody, tá však dodnes ostala kalná a mnohým školám i učiteľom sa v nej stále pláva zle, aj keď už si za tých pár rokov azda aj zvykli.
Centrálna reforma toho, čo a ako na školách učiť, je čistou chimérou sprevádzanou byrokratickou záťažou škôl pri tvorbe školských vzdelávacích programov či chronickými problémami s tvorbou takzvaných reformných učebníc. Ich „reformnosť“ sa dá v skutočnosti odhadnúť len na základe toho, či boli vydané pred, alebo po roku 2008.
O vyčistenie kalnej vody reformy sa pokúsil minister Dušan Čaplovič, keď sa odhodlal na to, že sa budú inovovať centrálne dokumenty stanovujúce vzdelávací obsah v materských, základných a stredných školách, teda že sa pozmenia štátne vzdelávacie programy týchto škôl. Úmysel síce dobrý, no realizácia takmer nemožná.
