Píše Lenka Ferenčáková,
autorka je šéfredaktorka portálu energia.sk
Laická verejnosť aj mnohí odborníci sa právom obávajú možnosti príchodu korporácie, pre ktorú by mohlo byť hlavným motívom rozšírenie politického vplyvu.
S prebiehajúcim predajom majoritného podielu v Slovenských elektrárňach sa množia špekulácie o možných záujemcoch.
Na pozadí konfliktu na Ukrajine sa do popredia dostáva najmä potenciálny záujem ruského Rosatomu, hoci firma záujem o elektrárne, minimálne navonok, neprejavila.
Ak je ruský štátny investor rizikom pre našu energetickú bezpečnosť, aké páky má Slovensko na to, aby zabránilo či zmiernilo vnímanú hrozbu?
Bezpečnosť je totiž vždy vec vnímania, v politike najmä vnímania zo strany voličov.
Kde nájsť kupca?
Súčasná i minulé vlády vždy boli a sú naklonené rozvoju spolupráce s Moskvou. V aktuálnom programovom vyhlásení vlády do roku 2016 sa v kapitole o bilaterálnej spolupráci dokonca priamo hovorí o osobitnom zameraní na rozvoj spolupráce s Ruskou federáciou.
Možno by sa tým dal ospravedlniť jej ambivalentný postoj k okupácii Krymu, k podpore separatistov na východe Ukrajiny a tiež opatrný prístup k reverznému toku plynu. Po takmer šalamúnskom rozriešení reverzu však vládu čaká možno ešte tvrdší oriešok.
Kde nájsť potenciálne vhodného kupca, ktorý pár mesiacov pred voľbami do samospráv a menej ako dva roky pred parlamentnými voľbami dokáže verejnosť presvedčiť, že urýchli dostavbu dvoch blokov Mochoviec?
