Píše Marcel Klimek, makroekonóm, podpredseda hnutia NOVA
a autor publikácie Nemecký štandard pre Slovensko
Reči, že u nás sa nedá nič zlepšiť, neplatia. Žiadne infraštruktúrne prekážky nezabránili tomu, aby v rokoch 2001 až 2008 klesla nezamestnanosť v SR na polovicu.
Slovensko dnes v ekonomike nevie ako ďalej. Od svojho založenia žije permanentne na dlh, ktorý je od tohto roku už vyšší ako celý majetok Slovenskej republiky. Sme tak dnes v podobnom stave, v akom bola spoločnosť Východoslovenské železiarne v roku 1998. Podobnú zmenu, akú pred pätnástimi rokmi realizoval Gabriel Eichler v dnešnom U. S. Steele Košice, potrebuje celá slovenská ekonomika.
Eichler neskôr opísal, ako to vyzeralo vo VSŽ po jeho príchode: „Kradlo sa tam na všetkých úrovniach. Od hlavy až po vrátnika všetci kradli, taká bola podniková kultúra... Tak to tam bolo, každý mal z toho svoj kšeft.“ Nepripomína vám to situáciu na Slovensku?
Manažment zmeny pre celé Slovensko
Dnes nekradne v U. S. Steele takmer nikto. Čo sa zmenilo? Vymenili pätnásťtisíc zamestnancov? Nie, vymenili niekoľko manažérov a zmenili štandard firemnej kultúry. Zlodejstvo a lajdáctvo sa prestali tolerovať. A vďaka tomu tam dnes ľudia majú prácu a platy nad úrovňou slovenského priemeru.
Podobný manažment zmeny urgentne potrebuje celé Slovensko. Ale na rozdiel od VSŽ len štátnych zamestnancov máme vyše 340-tisíc. A manažment zmeny v takmer siedmich tisíckach štátnych organizácií bude trvať viac rokov, spolu jedno až dve volebné obdobia.
Preto treba začať postupne, podobne, ako sa to robí pri firemných reštrukturalizáciách. Prvým krokom musí byť zavedenie overenej „firemnej kultúry“ v špeciálnych ekonomických zónach, ktoré vzniknú v rozhodujúcej miere transformovaním súčasných priemyselných parkov. Ide o to, vytvoriť okamžite, aj keď iba na malej časti Slovenska, „nemecké“ podnikateľské a zamestnanecké prostredie.
