Píše rusko-americká novinárka Maša Gessenová,
autorka knihy Muž bez tváre: Neočakávaný vzostup Vladimira Putina
Niektorí novinári odchod z propagandistickej televízie prezentujú ako akt statočnosti. To, že roky klamali, im neprekáža.
Keď novinár prizná, že dlhé roky klamal verejnosť, väčšinou to vedie k záplave mediálnej kritiky vinníka, spolu so sebabičovaním jeho zamestnávateľa za to, že klamára neodhalil skôr. Keď táto vlna verejného ponižovania skončí, novinár by sa mal s hanbou odplížiť preč.
Ale niekedy sa novinári, ktorí sa priznajú k rokom klamstiev, stávajú na pár dní hrdinami a zbierajú chválu za ich úprimnosť a statočnosť. Títo verejní klamári odchádzajú so zdvihnutou hlavou a množstvom dôvodov myslieť si, že ich žurnalistická kariéra bude pokračovať.
Televízny hlas Kremľa RT je populárny aj v USAČítajte
Lákavá šanca pre mladých
Vezmite si napríklad Saru Firthovú, londýnsku reportérku, ktorá odišla z kremeľskej propagandistickej televízie RT minulý mesiac. Keď oznámila na Twitteri svoju rezignáciu, napísala: „Mám veľký rešpekt voči mnohým v tíme, ale som na strane pravdy.“
Alebo Liz Wahlovú, Firthovej bývalú kolegyňu z americkej redakcie RT, ktorá oznámila svoj odchod v priamom prenose pred pár mesiacmi: „Nemôžem byť súčasťou televízie platenej ruskou vládou, ktorá ospravedlňuje konanie Vladimira Putina. Som hrdá Američanka a verím v šírenie pravdy.“
V prvých dňoch ruského vpádu na Ukrajinu rebelovala vo vysielaní aj ďalšia zamestnankyňa televízie, Američanka Abby Martinová. Tá neodišla, tvrdila však, že „to, že pracuje pre RT, neznamená, že nemá redakčnú nezávislosť a nemôže dostatočne zdôrazniť, ako veľmi je proti akejkoľvek vojenskej intervencii v záležitostiach suverénneho národa“.
Nehovorila pravdu – byť zamestnaný hlasnou trúbou Kremľa s veľkou istotou znamená, že redakčnú nezávislosť nemáte.
