Píše Martin Porubjak (1944),
dramaturg a režisér,
profesor Vysokej školy múzických umení
Po komunistickom dvadsaťročí sa síce pomaly – zato však nádejne – začali lámať totalitné ľady. Už len taká maličkosť: v trafikách a predajniach novín a časopisov ste odrazu bežne – ako dnes – dostali zahraničnú tlač. Čosi dovtedy nevídané! Keď sme spolu s Martinom Bútorom po prvý raz zočili na Leningradskej ulici tú záľahu svetových denníkov a týždenníkov, doslova nám klesla sánka.
A tak sa stalo, že som pred polnocou 21. augusta dočítal doma v posteli nemecký týždenník Spiegel. Bol tam, samozrejme, aj aktuálny článok o pripravovaných reformách a nádejných politických zmenách v Československu. Ak sa, pravdaže, nič nečakané nestane.
Stalo sa. Do Československa vtrhli vojská piatich armád Varšavskej zmluvy: Sovietskeho zväzu, Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska. Iba Rumuni zostali doma.