Píše Matúš Mišík,
pôsobí na Katedre politológie UK v Bratislave
Dramatické reakcie na zníženie dodávok nie sú opodstatnené.
Už týždeň registruje nielen slovenský SPP, ale spolu s ním aj ďalší stredoeurópski odberatelia znížené dodávky zemného plynu od ruského Gazpromu.
Situácia pretrváva a ruská strana sa snaží prichádzať so stále novými vysvetleniami, čo ju spôsobilo. Od tvrdenia, že k žiadnemu zníženiu vlastne ani nedošlo, cez technické problémy až po potrebu dopĺňania ruských zásobníkov pred blížiacou sa zimou.
Napriek tomu, že európske krajiny majú už pomerne bohaté skúsenosti s ruskými postojmi v takýchto situáciách, väčšina z nich reaguje citlivo.
Môžeme predpokladať, že Moskva takto vysiela signál, že ak budú krajiny Únie pokračovať v súčasnej politike voči Ukrajine (a samotnému Rusku), dôjde počas zimy k úplnému prerušeniu dodávok zemného plynu do Európy cez Ukrajinu.
Avšak ani takýto scenár nie je dôvodom na mnohé z reakcií, ktoré zaznievajú od predstaviteľov niektorých európskych štátov (vrátane Slovenska).
Namiesto dramatizovania by sme mali zníženie dodávok zemného plynu čítať tak, že sankcie krajín Európskej únie proti Rusku sú účinné a Moskva sa takýmto krokom snaží vrátiť Únii „úder“. Platí to o ekonomických sankciách proti Rusku, ako aj o spustení reverzného toku plynu na Ukrajinu.
Tieto protiopatrenia očividne zasiahli Rusko a predovšetkým jeho predstaviteľov na citlivých miestach a teraz sa snažia
