Píše literárny vedec Peter Zajac (1946)
Slovenské centrum PEN združovalo spisovateľov s literárnou autoritou a autorov, ktorí sa nebáli slobodne vyjadriť svoj názor v neslobodných časoch. Toto základné posolstvo sa prenášalo do roku 1998.
Medzinárodný PEN klub má medzi spisovateľskými organizáciami osobitné postavenie. Vznikol v roku 1921 ako odpoveď na zlyhanie spisovateľov a intelektuálov, ktorí masovo privítali prvú svetovú vojnu, dali sa do služieb propagandistickej mašinérie nacionalizmu, násilia a vraždenia, tiahli s rozžiarenými očami do vojny a mnohí v nej aj zostali.
Táto skúsenosť formovala Chartu PEN, ktorá zaväzovala svojich členov presadzovať voľný obeh literatúry a nehatenú výmenu myšlienok v rámci jedného národa i medzi národmi, postavila sa za slobodu názorov a proti cenzúre, proti lživým informáciám, úmyselnému klamstvu a skresľovaniu faktov, ale aj proti rasovej, triednej a národnej nenávisti.
Podľa týchto princípov fungoval aj Československý PEN založený v roku 1925. Preto to nikdy nemal ľahké.
Ako medzinárodná organizácia pretrval síce aj v najhorších časoch totalitných režimov, najčastejšie však existoval len v latentnej podobe. V druhej svetovej vojne bol nečinný, v päťdesiatych rokoch vegetoval a po sovietskej okupácii v roku 1968 sa stal „spiacim členom“ či akousi rozprávkovou Šípkovou Ruženkou, ako to nazval český spisovateľ Ivan Klíma.
