Demokracia má takú zvláštnu vlastnosť, že znesie aj kritiku. Niektorí jej predstavitelia, politici, však kritiku neznesú. A kritika smiechom je to najnepríjemnejšie.
Čo je so satirou? Nikdy som ten termín nemal rád.
Satira kedysi dávno – to boli obyčajne kritické útoky buď na vysokých predstaviteľov americkej politiky, alebo na vrátnikov v našich podnikoch, prípadne na nižších úradníkov. Dostalo to časom aj primeraný názov – komunálna satira.
Pamätám sa na prvomájové sprievody s alegorickými vozmi. Na korbe sedel kapitalista v cylindri a fajčil cigaru. Nad ním bol transparent, ktorý vysvetľoval, že toto vývojové obdobie už máme za sebou, ale niekde ešte existuje a pripravuje novú svetovú vojnu.