Podobné maily, ktoré dostávam, v okamihu zmazávam. Váš ma však dojal. Aj pre nečakané oslovenie „drahý príteli“ (tak ma už dávno nikto neoslovil), aj pre vašu slovčeštinu, v ktorej sa mi prihovárate. Ako by som si nevážil to, že sa kvôli neznámemu partnerovi niekto naučí našu krkolomnú, hoci ľubozvučnú reč.
Zároveň vás musím trochu vyhrešiť. Píšete: „Behem mé poslední setkání a zkoumání bankovních úctu v naší bance, moje oddelení našel spící úcet s obrovskou cástku ve výši US $ 52,500,000.00 (padesát 2.500.000 amerických dolaru), která byla uložená pozdní pan Andreas Schranner z Nemecka pred jeho smrtí.“
Ej, ej, Kris Leonard, to máte vo vašom britskom bankovníctve poriadny bordel. To by sa u nás, v našom usporiadanom a konsolidovanom finančnom systéme nemohlo stať. Naše účty by nemohli spať pri oveľa menších sumách, ako je tá vaša. Však som ju takmer ani nedokázal dešifrovať.