Píše Martin Husovec,
právnik think-tanku EISi,
akademik venujúci sa technologickému právu
Len Slovenský ochranný zväz autorský pripravil autorov za uplynulý rok takmer o milión eur. Detaily jeho hospodárenia sú pritom zväčša neverejné. Zákon totiž nič nevyžaduje.
Je júnový pracovný deň a 70–ročný dôchodca pán Gallo pracuje vo svojej drobnej obuvníckej dielničke. V pozadí mu hrá jeho obľúbená Regina.
Zrazu začuje vchádzať zákazníka, pustí náradie a pomaly sa presunie do malého priestoru s pultom. Na jeho sklamanie návštevníka nezaujímajú topánky. Pýta sa na akési poplatky za rádio nezrozumiteľne bzučiace z dielne.
Pán Gallo sa zdráha. Rádio predsa počúva sám a koncesionárske poplatky platí odjakživa. Návštevník sa bleskovo legitimuje ako „inšpektor“ SOZA a domáha sa podpísania hromadnej licenčnej zmluvy. Hneď a teraz, na mieste! Inak k tomu vraj priráta vysoké „pokuty“.
Pán Gallo nechce byť s nikým za zle a radšej zaplatí. Potešený „inšpektor“ mu ešte s ľahkosťou spasiteľa odporučí označiť kolónku „kancelária“. Vraj to potom bude lacnejšie.
V skutočnosti návštevník bez záujmu o topánky nie je žiadny „inšpektor“, nemôže ukladať žiadne „pokuty“ a pán Gallo za svoje rádio vôbec nemusí platiť (sic!).
Komisia pre posudzovanie nečestných obchodných podmienok takéto konanie nazýva jednoznačne – agresívna nečestná praktika. A to, že pán Gallo musí platiť, hoci platiť nemusí, pomenúva zas slovenský jazyk tiež pomerne jednoznačne – podvod.
Hladná SOZA
Žeby anekdota? Ťažko.
