Píše ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV
Je to ľudský koncept určený na meranie výkonu ekonomiky. Ako si ho zadefinujeme, taký bude.
Štatistické úrady štátov Európskej únie prehodnocujú veľkosť národných ekonomík. Do hrubého domáceho produktu (HDP) budú zaratúvať aj položky, ktoré tam predtým neboli. Napríklad výskum a vývoj, zbraňové systémy či výdavky slušných občanov na drogy a prostitútky.
HDP tak vo väčšine krajín narastie. O koľko? Určite nie takmer o sto percent ako tento rok v Nigérii.
Pravdepodobný nárast pre väčšinu krajín sú tri až štyri percentá. Mnoho krajín sa poteší. Ukazovatele deficitu a dlhu sa počítajú vždy v porovnaní k HDP. Čím je hodnota v menovateli zlomku (t. j. objem HDP) vyššia, tým je celkový deficit alebo dlh opticky nižší.
Prehodnocovanie metodiky na výpočet hrubého domáceho produktu môže pripomínať snahu o „kreatívne účtovníctvo“.
Štáty si stanovia HDP tak, aby hodnota zlomku dlh/ HDP vyšla menšia ako nejaké mystické číslo (napríklad 55 percent HDP). Keď toto mystické číslo prekročia, stačí nafúknuť HDP a opäť je všetko v poriadku. Je teda hlavným cieľom prehodnocovania veľkosti HDP „byť pekným“ a zľahčovať pravidlá pre deficit a dlh?
Pravda však je, že neexistuje nič také ako „objektívne existujúci HDP“. Na rozdiel od atómov a buniek, ktoré existovali pred nami a budú aj po nás, HDP nie je objekt, ale ľudský koncept určený na meranie výkonu ekonomiky. Ako si ho zadefinujeme, taký bude.
Zemiaky, múka, placka
Najzákladnejšia definícia HDP hovorí, že je to hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentmi určitej krajiny.
Uveďme si veľmi zjednodušený príklad:
