Udalosť týždňa
Predaj nemeckej polovice Petit Pressu. Kupcom je schránka založená agentúrou SITA a „financiérom“ transakcie je Penta. Vzhľadom na ročný zisk Petitu zhruba pol milióna eur je nákup za 15 miliónov evidentne jednou z najvýnosnejších akvizícií, aké Haščák a spol. kedy urobili. Za šesťdesiat krátkych rokov sa im investícia vráti. Ubehnú ako voda.
Z dobre informovaných zdrojov vieme, že rokovania medzi PSIS (Vajda) a Pentou o usporiadaní vzťahov v utorok pauzovali, keďže Haščák musel letieť do Moskvy. Zrejme na konzultácie, či môže ustúpiť do minority, alebo má trvať na fifty/fifty. Treba veriť, že mu dobre poradili.
No. Podpísal som tiež odchod, keď príde Penta. Aj táto klobása má však dva konce. Ak Penta vstupuje s úmyslom umlčať, sterilizovať, „zautocenzurovať“ médium, ktoré je posledné slobodné a súčasne vplyvné na Slovensku, tak vyprázdniť redakciu je najkratšou cestou, ako votrelcovi zamiesť cestičku. Už cieľ dosiahol. To je proste fakt. Vplyvová investícia účel splnila, Penta má „bezpečnostné aktívum“ (Křetínský o akvizícii Ringiera v Česku).
Ktokoľvek príde po nás – ak niekto vôbec – nebude už tak hrýzť ako partia, ktorú viedol Kostolný. Fico otvára šampanské. Kapitulácia – keď ste si nás uvarili, tak si nás aj zjedzte – nie je spôsob, ako sa postaviť oligarchom, ale spôsob, ako im byť po vôli, splniť prianie, čo majú na srdci.
Na to, aby bol obsah novín ovplyvňovaný (manipulovaný), sú potrební vždy dvaja. Ten, kto ovplyvňuje, a ten, kto sa ovplyvniť nechá. V štruktúre mediálneho domu má redakcia nesmierne silnú pozíciu. Je svojprávna a nezávislá (aj keď internetová komunita neverí) čo sa týka zverejneného, či naopak nezverejneného textu, kauzy, nahrávky, škandálu.
Ak sa niekto nenechá existenčne vydierať – a hromadné výpovede nasvedčujú, že nenechá - tak nevidieť nástroj, ktorým by nejaký Haščák z minority či z 50 percent presadil svoje záujmy. (Na to, aby ste korumpovali, nemusíte byť majiteľom.) Obrana slobodného priestoru vlastným telom je nepomerne efektívnejší spôsob zápasu o spoločenské blaho, než odovzdanie novín bez boja „súperom“. Keby to bolo 100 percent akcií ako v Trende, Lidovkách či MfD, tak povedzme. Ale polovica, či dokonca minorita???
S Petit Pressom spolupracujem ako fiktívny živnostník sedemnásť rokov (dvanásť ako komentátor SME). Trúfam si povedať, že k obojstrannej spokojnosti. Pociťujem - za seba osobne - ako silne nefér oslabovať vlastníka v jeho najťažšej hodinke, čo práve odbíja vstupom nepriateľského investora. Nie je to prepiaty sentiment, len silná zábrana zúčastniť sa na znehodnotení (zničení?) jedného z najsvetlejších príbehov slovenskej demokracie, denníka SME, ktorý ma – okrem iného – dvanásť rokov živí.
Veľmi dobre rozumiem argumentom, akože „nenechám sa platiť Pentou“, „nezniesol by som, keby ma niekto označil za penťáka“, a podobne. K tomu osobná poznámka. Za boľševika som 15 rokov nebol zamestnaný (iba brigády) len preto, lebo – zjednodušene – už platenie známok ROH som pociťoval ako kolaboráciu, spoluúčasť na zločineckom režime. Cítim sa takto vcelku kompetentný posúdiť, kde asi leží tá červená čiara, ísť cez ktorú by už bolo morálnym kompromisom, zapletením sa so zlom, poškvrnením mena. Som nútený konštatovať, že minorita Penty v Petit Presse za (pod) červenou čiarou nie je. Mne Haščák môže akurát fúkať do zadku – čo mu neodporúčam, sú aj iné riešenia - prečo by som mal ja, ktorý som prežil aj boľševika, pred ním utekať???
Tým nie je povedané, že neodchádzam zo SME. Iba toľko, že klobása má ozaj dva konce. Kto si myslí, že občas aj tri, nevidí, že medzi odchodom a zotrvaním, žiaľ, niet tretej možnosti.
Ospravedlňujem sa veľmi, ale tento týždeň abdikujem na komentovanie ostatných udalostí. Nemám dosť pary.
